Žiť pre vášeň

Poetické, filozofické, napínavé, historicky náučné, citlivo napísané i zostrihané, technicky na svetovej úrovni. Lepší dokument o Tatrách a konkrétnych lezeckých cestách, ktoré spája prelínajúca sa história (ich polský prvolezec a dnes už legenda Wieslaw Stanislawski) so súčasnosťou (dvaja mladí slováci v jeho šlapajách) nikto nenakrúti. Alpy by pre seba tiež rady dokumentaristu ako Barabáš. (17.02.2015)

Nebolo to tak úderné ako minuloročné "Stopy na hrebeni" a na môj vkus sa tam na malom priestore riešili tri veci naraz. Linka o poľskom horolezcovi, plán slovenskej horolezeckej dvojice a subjektívne názory na tému "horolezectvo je vášeň". Je mi jasné, že tri uvedené linky spolu súvisia, ale nezapadli do seba tak, aby z toho vzniklo niečo jednoliate. Obrázky Tatier sú bez pochýb úžasné, ale to na nadpriemerný dokument žiaľ nestačí. Takže priemer 65% (05.01.2015)

Silná záležitosť aj pre tých, čo nelozia po horách. Nikdy som nechápal tých, čo tak konajú a hlavne prečo podstupujú také riziko. Po tomto filme to síce stále nechápem, ale aspoň som mal možnosť nahliadnúť do ich sveta a zažiť ten pocit samoty a čistoty mysle, výzvy, resp. súboja samého seba so sebou a prírodou. Ten pocit, kedy sa držíte hory s vedomím, že sa kedykoľvek môže odlomiť kus ladu, či skaly a vy skončíte v pohrebisku dejín. Neuveriteľné zábery ma donútili ísť na maximum. Nie úplne chápem ako dokázali toto natočiť. V miestach, kde mi zastavoval dych. Viac krát som neveril, že môžu dané miesto preliezť. Niet divu, že každý rok zomrie nejeden horolezec. Klobúk dole pred borcami, kam sa dokázali dostať a klobúk dole Barabášovi za ďalší unikát. (31.08.2015)

Človek pochopí tú vášeň, až keď si vyjde svoj prvý štít a zažije ten neskutočný pocit hrdosti a čarovné uvedomenie si vlastnej maličkosti v porovnaní s horami. V každom prípade, nešla by som do tohto, ale pozerá sa na to s otvorenými ústami a možno aj myšlienkou, že tí ľudia musia byť blázni, avšak majú svoj cieľ a vedia si ho splniť. U mňa aj za 10*. (01.01.2015)

Správny pomer okulahodiacich záberov a vyrozprávania hneď 2 zaujímavých príbehov. Už začínam odhaľovať Barabášovu štruktúru tatranských dokumentov, hlavný príbeh je rozprávanie o historickej postave a vedľajší príbeh je tvorený modernými "napodobňovateľmi" historickej postavy. Tento postup som si všimol už aj pri iných filmoch z Barabášovej dielne. Ale to je všetko v poriadku, načo meniť niečo čo funguje. No mám jednu značnú technickú (alebo aká to je) výhradu. Preboha, aj keď sú výpovede priamych účastníkov hocjak atraktívne, prečo si vybraný horolezec-rozprávač len tak mrmle popod nos, veď keď nie je rodený rečník, nech radšej rozpráva jeho kolega alebo niekto iný. Veď sa to nedalo počúvať. Miestami som viacej rozumel poľským historikom ako spomenutej osobe. (27.02.2017)