Reklama

Reklama

Bláznivá a zdánlivě bezcílná jízda přes Římskou riviéru svede dohromady bezstarostného řidiče se zastydlým studentem práv a jejich životy navždy změní směr. V polovině srpna se koná svátek Ferragosto, přičemž většina Italů slaví tak, že zavře krám a vyrazí na venkov nebo k moři. A právě v takový rozpálený den křižuje Bruno (Vittorio Gassman) liduprázdným Římem a shání telefon. Narazí na zakřiknutého vysokoškoláka Roberta (Jean-Louis Trintignant), který celé léto sedí nad právnickými skripty, a vytáhne ho ven na skleničku aperitivu. Z krátké zajížďky se ovšem rychle stává neřízený dvoudenní výlet po Římské riviéře až do Toskánska, plný šíleného předjíždění v úzkých zatáčkách, rozhlížení se po krásných ženách a všemožných eskapád při každém vystoupení z Brunova kabrioletu Lancia Aurelia Spider. Přes počáteční nesympatie a následné okouzlení velkohubým a bezstarostným řidičem si ovšem Robert stále více uvědomuje tragičnost svého nového přítele a skrze něj i své vlastní bezútěšné vyhlídky... Režisér snímku Dino Risi se proslavil jako tvůrce italských komedií s ostnem společenské kritiky. Ve svém ranějším díle dává Risi do kontrastu dva povahově rozdílné hrdiny a přes jejich upjatost či dětinskost však ani jednomu nestraní. V jistém smyslu představuje setkání Bruna a Roberta střet generací, fanfarónské lehkomyslnosti 50. let, kdy se poválečná generace mohla poprvé zhluboka nadechnout, a nastupující generace 60. let, vychovávaná uprostřed tržního kapitalismu a v honbě za kariérou. Svá nejslavnější díla natočil Risi právě s italským komikem Vittorio Gassmanem, který se stal jednoznačnou tváří režisérových tragikomických postav. Sváteční vyjížďku (1962) uvádí Česká televize v nově zrestaurované verzi a s původním barrandovským dabingem, stejným s jakým byl film před více než padesáti lety promítán v československých kinech. (Česká televize)

(viac)

Recenzie (57)

honajz 

všetky recenzie používateľa

Konec mě naštval. Protože vlastně nakonec vyhrál blbec. Takový Easy Rider, kdyby umřel kamioňák. Dobové reálie skvělé, putování od města k městu fajn, ale nakonec mi přijde, že ten rozvážnější a v podstatě moudřejší nakonec přišel o vše. A jestli si blbec něco uvědomil, to se nedozvíme. Ano, svoboda, nespoutanost a volnost, ale neměli bychom se snažit nutit druhým lidem život, který se jim na čas teoreticky může líbit, ale jinak inklinují k něčemu jinému. ()

classic 

všetky recenzie používateľa

V Risiho klasickom titule z roku 1962 s názvom: Predbiehanie, išlo snáď len o to, koľko motorových vozidiel vlastne „predbehne” protagonista Bruno Cortona v podaní Vittoria Gassmana, alebo povedzme tiež, koľko najlepších scenáristických replík, si napokon prisvojí vo svoj vlastný prospech, a tak sa práve preto teraz následne (o)pýtam, na čo, do psej matere, si hneď vedľa neho (na)sadla do auta Lancia Aurelia B24 Spider i ďalšia, údajne dôležitá postava zakríknutého predstaviteľa Roberta Marianiho v podaní Jeana-Louisa Trintignanta, keď by si v podstate tento výstredný charakter poradil i úplne sám? • Skrátka, pôvodný scenár bol zväčša priaznivo nakloneným len pre túto ústrednú, 187 cm vysokú postavu, až tá francúzska, o rovných sedemnásť centimetrov nižšia, pôsobila hneď oproti nemu, nielen očividným, a k tomu i prebytočným dojmom, ale zároveň i ako takým „chudobným príbuzným”, stále zatieneným jeho energickou prítomnosťou, proste, Gassman na seba neustále strhával celú pozornosť, až to začalo pôsobiť akosi trápne, a pritom zo začiatku to vyzeralo dosť nádejne, no na druhej strane si taktiež treba uvedomiť i to, že som totižto ešte nevedel, s kým budem mať čochvíľa možnosť sa naplno zoznámiť, s akým mimoriadne „hyperaktívnym jedincom”, sa vydám po vskutku kľukatých cestách, v nebezpečných zákrutách; na taliansky spôsob. • Obidvoch hereckých predstaviteľov navyše obdivujem, ale mám naprosto reálneho zdania, že sa tentoraz vedľa seba vôbec nehodili.  • Možno by som dokonca vzniesol určitú námietku v tom zmysle, že samotné AUTO, napokon „hralo” vo filme hlavný prím, kedy si aspoň vďaka tomu prídu automobiloví nadšenci  na svoje...? ()

Reklama

Martin741 

všetky recenzie používateľa

Drsna komedia, ktora sa nic nehra. Tak to mam rad, i komedie musia byt tvrde - take Richardovky su samy o sebe dost drsne filmy. makka komedia je naopak Klec Blaznu 1978 tusim. Vittorio PlynovyMuz /Questi Fantasmi/ vytiahol mladeho sympatickeho Trintignanta na blaznivu a zdanlivo bezcielnu jazdu napriec Talianskom 60. rokov. Ja sam som uz stretol typy chlapcov, ktori sa spravali ako Vittorio - a musim napisat, ze z tych dvoch bola sympaticka buddy dvojka. Ovsem, komedia je to drsna, hlavne od polky som vedel, ze nieco skarede sa chysta - priamo to viselo vo vzduchu : 89 % ()

Padme_Anakin 

všetky recenzie používateľa

Tohle neplánované putování se mi sledovalo snadno a dobře, postaral se o to podmanivý Jean-Louis Trintignant, jeho role plachého, tichého, introvertního studenta práv mu sedla jako oblek šitý na míru... Vittorio Gassman jako filmový parťák z naprosto odlišného těsta, nezodpovědný extrovert, nadmíru společenský, nespoutaný a živelný, mi sice příliš nesedl, ale odehrál to skvěle.. Závěr zabolel, přála jsem si jiný.. ()

marhoul 

všetky recenzie používateľa

Učebnicová road movie, která se stala inspirací pro řadu dalších filmů, stejně tak gramec v autě, který dnes známe jako CD přehrávač, parádní scénář, rozdílné charaktery, krásná Itálie plus stejně krásné ženy, prázdný Řím- to se jen tak nevidí, energie, humor, prkenný Trintýňan- senzační, rozesmátý živel Bruno okouzlující, neúnavný, otravný jako klakson na jeho fáru a konec? Ten se dal očekávat. Však ve své dobé jistě způsobil nejednomu divákovi nepříjemné překvapení... Easy Rider a naše Jízda, my už tohle známe a tak se nedivíme. Čtyři až pět, dabing Václava Vosky vyloženě miluji! "Tak co? Domů? Nebo se najíme, opijeme a někde přespíme?" ()

Galéria (6)

Zaujímavosti (12)

  • V televizním pořadu Il caso Scafroglia, který italská televize vysílala v roce 2002, natočil Corrado Guzzanti parodii na tento film, v níž hlavní postavy ztvárnili Umberto Bossi (alter ego Bruna Cortony) a Giulio Tremonti (alter ego Roberta Marianiho). (classic)
  • Film provází a ve více scénách se v něm objeví v různých formách píseň italského zpěváka Edoarda Vianella „Guarda come dondolo“. (skinny9)

Reklama

Reklama