César a Rosalie

Vysoká škola vztahů. Dva muži, jedna žena. Na začátku se vám chvíli bude zdát, že karty jsou rozdány. Ale to je velký omyl. Postupně chápete a obdivujete Césara, zamilujete si Davida a pochopíte Rosalii, která najde tu jedinou možnou cestu z jinak uzavřeného kruhu. Z mého pohledu jedna z nejlepších rolí Romy Schneider, která komplikovanou Rosalii uchopila svým neopakovatelným a jedinečným způsobem. Claude Sautet byl mistr v zobrazování vztahů mezi mužem a ženou. A tímto filmem nám to zase dokázal. Geniální dílo. (16.01.2011)

Mám veľmi dobrý pocit z tohto filmu a štyri hviezdičky dávam bez zaváhania. Prekvapilo ma jeho zaradenie aj medzi komédie. Ak by existovala žánrová skupina vzťahový film, tak César a Rosalie by bol jej dôstojným predstaviteľom. Pretože Claudovi Sautetovi je možné vyčítať kdečo, ale v komplikovanosti vzťahov medzi mužom a ženou sa vyzná ako málokto. A keď mu jeho predstavy stvárňuje Yves Montand, ako hyperaktívny alfa samec a moja obľúbená Romy Schneider tápajúca medzi dvoma mužmi ako Buridanov osol, výsledkom je zaujímavý film, ktorý vám dlho ostane v hlave. (07.12.2014)

Romy, zatiaľ je to s Vami strašná bieda, teda čo sa najmä týka toho, aké filmy si s Vami momentálne vyberám, s čím v podstate ani Vy sama vonkoncom len tak nič ne(z)môžete, keďže Vášho dvorného režiséra, ako by som to vlastne slušnejšie naznačil, skrátka, skrz jeho tri predchádzajúce počiny, nakrútené v rozmedzí rokov 1970-1972, čiže s týmito nasledovnými filmovými titulmi: Les Choses de la vie, Max et les ferrailleurs a aktuálne i recenzovaný César et Rosalie, ktoré som mimochodom zhliadol v úplne tesnej nadväznosti hneď za sebou, v ktorých ste súčasne aj Vy priamo účinkovali, tým pádom vnímam Claudeho Sauteta, ako nadmieru nadhodnoteného a preceňovaného, zároveň, lebo najnovšia snímka ma tak extrémne vytočila z rovnováhy, že som jej napálil neuveriteľné 2*, pričom toho vôbec neľutujem, ba práve naopak, som priam nadšený, že už konečne môžem ukončiť túto „strastiplnú odyseu” s týmto režisérom, ale zase s jeho predstaviteľkou Romy Schneiderovou, ešte určite nie, pretože ďalšie snímky by mohli môj doterajší, negatívny postoj, razantne zmeniť smerom k oveľa priaznivejším náladám, čo by už predsa napokon mohlo nastať s prichádzajúcimi počinmi... • Túto všestranne nadanú herečku, jednoznačne považujem za (multi)talentovanú, no v niektorých prípadoch si obzvlášť nevyberá najvhodnejší scenár, ako práve i v tejto možnosti, kde mi predstaviteľ Cézara - Yves Montand, tak extrémne liezol na nervy, najmä tá jeho psychopaticky-labilno-žiarlivá povaha, že som ho normálne väčšinou nemohol ani vystáť, a to ani nehovoriac o prichádzajúcom protagonistovi Davidovi, ktorý zo seba neustále činil akéhosi „fackovacieho panáka”, do čoho následne spadala i postava Rozálie, a tak sa tým pádom vytváral akýsi - zvláštny, milostný trojuholník, ktorého som bol očitým svedkom, až to pomaly začínalo byť hrozne neznesiteľné, čoho všetkého som mal byť ako divák, neoddeliteľnou súčasťou, čo ma nakoniec tak brutálne vyčerpalo, že som sa pevne rozhodol, že už s CT nechcem mať nič spoločného! Skrátka tri krát a dosť. • Spomínaný Montand bol naprosto vynikajúcim v legendárnej dráme - Le Salaire de la peur, tu sa bezprostredne jednalo o strhujúci, herecký výkon, po ktorom tu tentoraz nie je ani stopy, namiesto toho chrlil zo seba jednu divnejšiu repliku za druhou, a k tomu sa správal, ako zmyslov zbavený, za čo ani on taktiež nemohol, nakoľko bol tak debilne nastavený scenár, ktorý v podstate urobil zo všetkých postáv debilov. • Mimoriadne nadhodnotená záležitosť. (20.06.2023)

Nádhera, pochoutka, laskomina. Hledám nějakou trhlinku na dokonalosti, beru si na to i lupu a zkoumám, ale nikde nic. Tedy něco přece jen. Ten konec. Ale čert ho vem; oproti celku to není ani ta trhlinka. Počáteční (zdánlivá?) idylka se mění v pořádné drama. V silně absurdní drama, které divákovi nedá vydechnout. Sautet, Sarde, Montand, Schneider, Frey. Ti všichni odvedli svoji práci na stodvacet procent a já chci více a více a více takovýchto dokonalých, silně vibrujících, dosti nepopsatelných, nezapomenutelných filmů. (02.08.2011)

Můžu si říkat, že se mě to nedotklo, že to byla nuda, že mě to vůbec nebavilo a hráli tam DiCapriové. Jenže to si budu náramně lhát. On to vlastně není ani moc strhující snímek svým příběhem, ale tím jak postavy jsou. Herci nehrají, oni jsou těmi postavami. A já tomu skoro dvoumetrovému Montandovi věřím, že je křehký uzlíček nervů, když ho opustí Romina. A Schneiderové věřím, že neví, který z nich je ten pravý. Teda já bych věděla bez sebemenšího zaváhání, tuctového Freye bych ponechala okolojdoucím a hrábla bych po charismatickém šansoniérovi. (05.10.2013)