Učiteľka

Učitelka je rozhodně jedním z nejlepších filmů z české produkce (respektive z česko-slovenské koprodukce) za rok 2016. Snímek těží zejména z poutavého a ožehavého tématu šikany a využívání lidí během komunistického režimu, přičemž vše je zasazeno do školního prostředí, na kterém se dá dobře projektovat problematika vztahů jak dětí, tak dospělých. Dalším pilířem úspěchu bylo obazení Zuzany Mauréry do hlavní role učitelky Drazděchové, která, jak už někteří uživatelé naznačili, obstojí i ve srovnání s potterovskou Dolores Umbridge - ocenění z Karlových Varů za nejlepší ženský herecký výkon si tedy podle mého zasloužila (i když nejsem obeznámen s konkurencí). Jednotlivé prostřihy mezi schůzí rodičů ve škole a tím, co tomu předcházelo, fungovaly skvěle a už od začátku jsem napjatě čekal na odhalení oné "strašlivé události", kvůli které se toto setkání vlastně konalo. A závěrečná scéna za zvuku nepřeslechnutelného klapotu podpatků mě dostala. Zkrátka moc dobře natočený, napsaný i zahraný film, který ve mně nejednou probudil značnou vlnu zlosti a rozhořčení, a donutil mě se zamyslet nad tím, jak bych se v podobné situaci choval já. (13.08.2016)

Poznal som (tiež na základke) takú učiteľku. Všetci sa jej báli a to nielen žiaci, ale aj učitelia. O X desaťročí neskôr dokázala, že karma neexistuje, keď namiesto toho, aby bola vzatá na zodpovednosť za svoje šikanujúce činy, jej na danej škole udelili vysokopostavené, renomované miesto. Takže pre mňa tento film nebol dráma, ale horor. Trochu ako 12 rozhnevaných mužov: jeden zásadný konflikt, jedna miestnosť a skupina dospelých. Všetci majú rovnaký názor a nechce sa im ho riešiť. Chcú si vypiť kávu a ísť domov. Postupne sú ale vyprovokovaní (jednotlivcom) k zaujímavej debate, ktorá tne čoraz bolestivejšie do živého a vinou ktorej na špinavú hladinu postupne vyplávajú odporné tajomstvá. Paradoxne, akonáhle Učiteľka začne byť „filmovejšia“ (flashbacky), tak síce scenár začne dávať väčšiu logiku (pochopíte motivácii postáv, u ktorých ste predtým mali hokej), ale scény z triedy boli predsa len pôsobivejšie. Mauréry dokonale stelesnila príšernú osobu, ktorá úspešne pláva naprieč režimami a v každom je úspešná. Bolo mi z tohto filmu smutno a zle a vôbec som ho nechcel pozerať, pretože viem, že podobným sviniam sa vždy darí. (02.03.2017)

Nějak už mne ty politické agitky ubíjejí, obzvláště když je každá další méně umělecky zdařilá, až se postupně dopropadají na samé dno. Chápu, že natočit Hořící keř není snadné, brak se dělá mnohem snáz, ale absolutně nerozumím tomu, proč se tolik umělců snaží přiblížit Troškovi. Nechci primitivní, podbízivé a odfláknuté filmy, které jsou vysoce hodnoceny jen pro své téma. (02.04.2018)

"Nemal by si tak hovoriť o svojej učiteľke. Možno, vo vnútri je to dobrý človek..." Konečne prišiel česko-slovenský film, ktorý je nielen pozerateľný, ale má i myšlienku a divák môže premýšľať ako by reagoval on. Myslím, že česko-slovenská spolupráca vyšla na výbornú. Pre Čechov pravdepodobne málo známa Z. Mauréry zahrala výborne, hneď po nej ma zaujal civilný a uveriteľný Havelka vo výbornej roli. Ten mi strašne pripomína herca M. Krobota. Vadila mi debata medzi rodičmi na ZRPŠ, ktorá nebola veľmi presvedčivá, jednoducho mala rezervy. Príliš uhladená (veď sme v škole!), intelektuálna, nebyť postavy Havelku, Malého a taxikára tak mi príde, že sú tam všetci právnici. Prijal by som hovorové, bežné, jednoducho reálne dialógy zo života. Deti použili slová-"Kretén" a "trtkať"?? Keďže som tú dobu zažil presne v ich veku, tak viem s určitosťou povedať, že takéto slová nikto a tým myslím NIKTO nepoužíval. To sú len drobnosti, ktoré mi trhali uši. Scéna pokusu o samovraždu mala byť minimálne emočným vrcholom filmu,ale nestalo sa. Práve na ňu mali dať tvorcovia dôraz, herecky a emočne pritlačiť, aby to s divákom zamávalo a vedeli sa lepšie vcítiť do role rodičov. Stačilo málo a mohlo ísť o náš najlepší film za dlhé roky, ale i tak veľká pochvala. Film 80%. Mauréry a Havelka 100%. (26.12.2016)

Máme ďalší kvalitný film a ja som vďaka nemu z kina odchádzala s úsmevom na tvári a s pokojom v duši. Výkon Mauréry možno hodnotiť ako viac než uspokojivý, ale treba pozdvihnúť aj niekoľko ďalších vedľajších postáv, ktoré boli rovnako zaujímavé a aj keď nedostali toľko priestoru ako samotná učiteľka, zaobalili celý film do krásneho kompaktného celku. Napríklad taký Martin Havelka... to sú tie minúty v kine, kedy prestávate dýchať, lebo vám to v tej chvíli proste nepríde dôležité. Zaujíma vás len to, čo sa práve deje na plátne, ako sa daná postava zachová a aké reakcie jej chovanie vyvolá. Hltala som každé jeho slovo, úplne ma svojimi scénami odrovnal a minimálne na istý čas pre mňa ostávajú nezabudnuteľné! Chválim autentickosť prostredia, hudbičku a pekne napísanú postavu nevinnej učiteľky, ktorá len prijímala to, čo sa jej "samo" ponúkalo. Veď si predsa musíme pomáhať, no nie? (06.09.2016)