Kráľ Artuš: Legenda o meči

Ultrafrajerská gangstersko-partizánska multikulti dark heroic sword & sorcery, v ktorej sa Guy Ritchie nadobro odtrhol z reťaze a je to celé ohromná zábava - od scén, v ktorých sympaťáci len tak hláškujú pri ohni až po megaslony, megahady, kung-fu a súboje so svalnatými megazabijakmi v obrovských čarodejníckych vežiach, pričom to všetko vyzerá ako zhmotnené obrazy Franka Frazzetu a Kena Kellyho. Všetko fantasticky natočené a zostrihané a geniálne ozvučené (keď po uštipnutí hadom začne hrať ústredná pieseň, je to najviac cool filmový moment za mnoho mesiacov, ak nie rokov). Charlie Hunnam obrovský sympaťák (pekne sa chlapec rozohral, už v Stratené mesto Z bol výborný) a k zloduchovi v podaní Juda Lawa ani netreba nič dodávať, lahoda. Negatívne recenzie tomu vyčítajú prznenie legendy a roztrieštený príbeh, mňa najviac bavili práve tie drzé variácie na klasiku (Merlinica) a rôzne rozprávačské finty (nespoľahlivý rozprávač, zámerne prehádzaná chronológia záberov, fóry typu "a keby sme zvolali anglických barónov, prebiehalo by to asi takto...", pričom je to tam fakt natočené, hoci je to udalosť, ktorá sa vlastne nestala). Šialený náhul, ktorý vstrebe málokto. Veľmi by som chcel pokračovanie, aj keď k tomu asi nedôjde... (12.05.2017)

O kráľovi Artušovi a jeho excalibru už toho bolo natočené toľko, že ma už nové verzie vlastne ani nezaujímajú a už vôbec nie v blockbusterovom balení s veľkou dávkou fantasy, ale Guy Ritchie je predsa len zaujímavý režisér a zvesti o tom, že si to natočil úplne po svojom ma prilákali a musím povedať, že som teda mimoriadne spokojný. Aj napriek faktu, že s takýmto rozdielom kvality medzi akčnými a neakčnými scénami v neprospech akcie som sa snáď ešte nestretol. Akcia je síce celkom netradične pojatá, vizuálne nápaditá a aj technicky slušne zvládnutá, ale väčšina je tak prehaná práve tým spôsobom, ktorý neznášam a tak ma skôr otravovala. Skutočne nevidím žiadny kladný význam napríklad v akcii, kedy hlavný hrdina konečne pochopí silu meča a vo fantasy digitálnom móde s ľahkosťou zlikviduje desiatky nepriateľských bojovníkov. Nielen, že sa tu absolútne vytratí akékoľvek napätie, ale ani sa nedá vychutnať nejaká choreografia alebo zaujímavé úmrtia, toto je len otravná nuda. Jedine úvodná veľkolepá bojová sekvencia pôsobí celkom slušne a v priebehu sa ešte nájde pár menších neprehnaných, ale ani to nie je nič, čo by upútalo a ten zvyšok ma už rušil vrátane celého finále. Ale keď si odmyslím akciu, tak som prakticky nadšený. Guy Ritchie takéto dialógy a prácu s postavami zvláda bezchybne a tu to dokazuje naplno. Všetci sa tu síce správajú a vyjadrujú dosť moderne, ale cez to sa dokážem preniesť, filmu to dodáva na zaujímavosti a vďaka vysokým kvalitám aj na zábavnosti. Dejovo je to samozrejme predvídateľné, ale aj tak sa tu nájde nespočet výborných scén, dialógov, hlášok a skvelo načasovaných vtipov, pričom mnohé sekvencie sú skvelo zostrihané, takže skutočne mimo akcie som bol väčšinu času mimoriadne prekvapený a spokojný. Sadli mi aj postavy, Charlie Hunnam zvládol hlavného hrdinu až prekvapivo dobre a pritom som mu pôvodne moc neveril, pomáha mu Djimon Hounsou, skvelá postava čarodejnice, ktorá mi bola veľmi sympatická a ďalšie slušné vedľajšie postavy. V malej úlohe poteší aj Eric Bana a ako hlavný záporák Jude Law, ktorého som si v takejto úlohe tiež moc nevedel predstaviť, ale bavil ma. A technicky tu nemám moc čo vytknúť, skvelá vizuálna stránka, pekné lokácie a výborná netradičná hudba. Na to, že ma tento film pôvodne vôbec nezaujímal som pri ňom dokonca premýšľal aj nad plným hodnotením, ale výhradne mimo akcie, tá to celé len kazila. Ale aj tak si to určite ešte s radosťou pozriem. 79% (29.07.2017)

Patřičně fyzický zážitek se všemi Ritchieho trademarky. Nechybí divoké konverzačky s nestíhatelnou kadencí, nechybí Londýn, nechybí kamarád Beckham. Do samého konce jsem se ale nemohl rozhodnout, jestli takovým sympatickým divočinám trochu neškodí fakt, že jsou nasoukané na klasický příběh, který tradiční body potkává občas velmi ledabyle, občas odvážně a nápaditě, ale občas právě nevyhnutelně klasicky. Nejrazantněji se to děje při přímém porovnání Artuše, který si v Hunnamově sebejistém podání nechává rozbít ústa, nejde pro drzé slovo daleko a relativně často na svůj úděl remcá, a Vortigerna, archetypálního fantasy zlosyna s touhou po moci. Přesto mám z Legendy velkou radost, protože moji oblíbenou látku zpracovává po svém a s rytířskou ctí se dobírá konci, ze kterého by se v nějakém alternativním vesmíru pokračovalo vstříc excelentní sáze. Nám zůstane alespoň poctivý a statečný záblesk. (30.07.2017)

RocknRolla Artuš vs. U.N.C.L.E. Vortigern. Jeden by si myslel, že pojmout nejslavnější anglickou legendu jako naspeedovanou gangsterku z londýnského podsvětí nemůže fungovat a taky že jo. Výsledkem je sebestředný, jako by z herní konzole vypadnuvší cool bordel o králi z bordelu, co musí pochopit, že nejlepší je to obouruč, opěvovaný soundtrack je z velké části mimo, montáže scén co je a co bylo, bude nebo možná bude, zavání samoúčelnou manýrou. Nejsmutnější je, že Ritchie, kdysi originální fenomén okrádaný ze všech stran, se nakonec sám stal zlodějem (namátkou seznam vykradených: Jackson, Snyder, Kurzel, Dante´s Inferno, strejda gauner Law dokonce mluví do ouška jak pan Světlý). Strašně bych si přál, aby Guy zase nahodil řemen, ale tudy cesta nevede.. (04.07.2017)

Tolik nápadů utopených v takové sra*ce. Jako by si Ritchie usmyslel, že natočí za nehorázné prachy výkladní skříň svých trademarků a zapomněl přitom na napětí, gradaci a hlavně příběh, který by sympaťák Hunnam potřeboval jako sůl. Ne že bych případnou dvojku nechtěl dát. Jen se obávám, že bych byl v kině už tuplem sám, protože tahle báchorka utopená v cool, leč antivypravěčských montážích asi za srdce mnoho lidí nechytne. A nejen staromilce, kterým zaručeně rupne cévka. (11.05.2017)