Komisár Maigret zúri

„Zakopeme vojnovú sekeru?” • Francúzsky komisár Maigret, vskutku začína hrať veľmi »nebezpečné hry« s americkými predstaviteľmi organizovaného zločinu, ktorí predovšetkým dorazili do Francúzska snáď iba kvôli tomu, aby si teda vyriešili i nejaké «nevybavené účty» s dotyčnou osobou, a to konkrétne v mimoriadne mozaikovitom príbehu, ktorý sa postupne začína odvíjať možno až cezpríliš zaujímavým spôsobom, alebo na úvod skrátka treba za všetkým hľadať najmä akéhosi zvláštneho chlapíka v čiernych okuliaroch, ktorého počas jedného večera neznámi páchatelia z prichádzajúceho auta značky Chevrolet, znenazdajky len tak z čista jasna postrelia, aby ho povedzme hneď vzápätí zase iné odchádzajúce auto značky Citroën, z daného miesta činu ihneď odviezlo, nevedno kam na neznáme miesto, pričom akýmsi očitým svedkom týchto podivuhodných udalostí, nebol vari vonkoncom nikto iný, ako práve miestny inšpektor Lognon, ktorý sa ako vôbec prvý púšťa do tohto extra zamotaného prípadu, ale nakoľko si zatiaľ netrúfa pokračovať vo vlastnej réžii, tak príde o pomoc požiadať naprosto vychýreného komisára Maigreta! • Na režisérskej stoličke došlo k »náhlej zmene«, keď J. Delannoya, zrazu vystriedal G. Grangier, kedy sa mi v mojej mysli akosi mihotalo, že to zrovna v tomto konkrétnom prípade asi nebol úplne najlepší nápad, pretože podľa mňa už Maigretovi pomaličky dochádzala celková energia, čo sa totižto týkalo samotného vývoja jeho charakteru, ktorý bol zrejme pozliepaný na viacero spôsobov na spôsob zmiasť potenciálneho diváka, až sa v samotnom dianí pravdepodobne predsa trošku strácal i ústredný predstaviteľ v podaní Jeana Gabina? • Za to ale vo vedľajších úlohách si nebolo nemožno nevšimnúť niekoľko známejších tvárí, čo je napokon i dostatočná satisfakcia pre to, aby som rozhodne ne[o]ľutoval svoj voľný čas, strávený pri tomto titule: Maigret vidí červenú... • V rámci celej «maigretovskej trilógie», by som ako prvé - vyzdvihol: bravúrny, herecký prejav J_G! Najlepší v dvojke. Potom v jednotke. A na koniec v trojke; presne podľa aktuálnych dojmov. • A mimochodom; všetky diely nasnímal renomovaný kameraman: L. Page; z jeho strany naozaj špičková kompozícia obrazu. (23.01.2024)

Film nepostrádá napětí, dokonce i pár akčnějších sekvencí, má takovou tu správnou atmosféru "60.let po evropsku", ale přesto mu něco chybí. Na to, že mu nedám vyšší hodnocení má svůj díl viny i dabing, jehož česká zvuková stopa překrývá originální dialogy jen částečně a u anglicky mluvených pasáží vůbec, což má za následek, že místy divák slyší začátek věty francouzsky a pak teprve do toho vstoupí český překlad. To dle mého názoru filmu trochu ublížilo. Každopádně ale uznávám, že Jean Gabin je jako Maigret skvělý a nezapomenutelný. (29.06.2003)

Detektivka ze "staré školy" s vynikajícím Jeanem Gabinem v hlavní roli komisaře Maigreta. Klidně a přitom důrazně se prokousává případem, logicky a trpělivě skládá jednotlivé střípky. Je to ten typ detektivky, který spíše poklidně ubíhá, chvílemi to vypadá, že se zase tolik neděje a najednou zjišťujete, že se nemůžete odlepit od obrazovky. V naší kinematografii lze rozhodně najít obdobu takových detektivek, například Po stopách krve, Strach nebo Vrah skrývá tvář s majorem Kalašem (Rudolfem Hrušínským) v hlavní roli. (10.01.2009)

Sledoval som kriminálku bedlivo a napriek tomu som nenašiel dôvod, pre ktorý by mal jej názov obsahovať slovo "zúri". Gabin nezúril. On uvažoval, analyzoval, riadil a v zložitých situáciách hľadal najlepšie riešenie. Zúriť by som mal ja, pretože taký dabing, aký je použitý v tomto filme, by mal byť uvedený v trestnom poriadku. Kriminálka je to dobrá, Gabin ako obvykle exceluje, policajti niekedy pripomínajú tých Keystonských, ale celé je to také obyčajné. A aj keď som dobrák, na štyri hviezdičky tento film nedosiahol. (12.09.2020)

Známý komisař, který má v hlavě podrobnou mapu Paříže, začne vidět rudě až ke konci. A dle mého to není kvůli drzosti italo-amerických gangsterů, ulhaným svědkům, diplomatickým incidentům a imunitě chránící bídáky. Stačí se podívat na Bertrandka, který dráždil i komisaře Juvea a je jasné, že s tímhle materiálem se pracuje velmi těžce a je potřeba k němu projevovat shovívavost stejně jako k amatérským zločincům.. Gabin, přikrajující si chapadlo organizovaného zločinu k načepovanému ležáku bez pěny, je bezpochyby dynamem vyrábějícím stejnosměrné charisma, jenže tady ho Grangier vyslal do případu, který nemá sebevědomí a s potenciálem neo-noiru jen tak koketuje.. (04.01.2024)