Prípad komisára Maigreta

[3,5*]     Po Maigret kladie pascu (1958) tak trochu iný Maigret, viac staromilský, v štýle detektívok Agathy Christie. Podobne ako Hercule Poirot, aj Maigret tu rieši záhadný prípad dômyselnej vraždy s viacerými podozrivými, ktorých si na konci všetkých pozve do jednej miestnosti, aby ukázal na vraha. Aj napriek takejto schematickosti ma tento príbeh bavil o štipku viac ako ten predošlý, aj vzhľadom na to, že mi ani raz neudrela do očí nejaká výrazná naivita, či už v dejových zvratoch, dialógoch, alebo v konaní postáv. Viac ma bavil aj tu prítomný humor. Jean Gabin je opäť výborný, hoci mi tu trochu chýbal nejaký jeho výraznejší náprotivok, akým bola v predchádzajúcom filme Annie Girardot. (20.08.2022)

Na Maigretovi Jeana Gabina se mi líbí, jak s chutí pije pivo. Na Francii jev skoro nevídaný. Nicméně pravda, v jedné scéně si stěžoval na pěnu, což by klasický český pijan mohl zhodnotit poměrně kritickým dojmem. Po načepování piva s pěknou čipicí si ale na nic už nestěžoval a tak bych to zhodnotil jako mladickou nerozvážnost. Děj je pak krásně Christiovský, odehrávající se v krásném zámeckém prostředí. (02.09.2022)

Mám hodně rád seriál, kde postavu Maigreta hraje Bruno Cremer. Teď se konečně taky dostávám i k těm starším kouskům s Jeanem Gabinem, na který jsem byl hodně zvědavej. A už jsem to psal u Maigret klade past (1958), že mě to teda moc nenadchlo. I kdybych ze seriálu s Cremerem vybral úplně náhodně jakoukoliv epizodu, tak podle mě bude na 100% lepší. (20.08.2022)

Z tajomných parížskych uličiek sme na francúzskom vidieku a atmosféra nie je o nič menej tajomná. Spočiatku bez zápletky, ktorá sa postupne rozvinie, skomplikuje až do záverečnej slovnej prestrelky. Rozuzlenie pri spoločnom veľkom stretnutí je ako od Agathy Christie a zvládnuté dokonale. V takto starej kriminálke by som takúto gradáciu deja neočakával. (29.07.2015)

„Udrela hodina trestu. Zomrieš na popolcovú stredu.” • Do vskutku ozaj malého, ospalého, francúzskeho mestečka: Moulins, resp. na priestranný zámok v Saint Fiacre, následne prichádza i sám komisár: Jules Maigret, a to teda konkrétne na akýsi priamy popud od istej, starej grófky [jeho dávnej priateľky], aby sa povedzme pozrel priamo na zúbok týmto »smrtonosným slovám« od neznámeho odosielateľa, ktoré u tejto dotknutej osoby, rozhodne právom vzbudzujú snáď tie úplne najväčšie obavy, nakoľko zrovna táto pani určite nepatrí medzi naprosto chudobné postavy; ba práve celkom naopak, že sa skrátka neskoršie bude daným, a v podstate i vrátane všetkých nasledovných súvislostí, vzťahujúcich sa na danú príhodu, dokonca možno čudovať i tento konkrétny vyšetrovateľ s neustále prítomnou fajkou v ústach, kedy zrejme popritom všetkom bafkaní, mu to i náramne kvalitne myslí...•  A apropo, ešte by som rád podotkol i to, že sprvoti sa tváril, ako nejaký «starožitník z Paríža», a to iba kvôli tomu, aby ihneď nevzbudzoval prílišnú pozornosť, ale čochvíľa sa veci dali takým extrémnym spôsobom do pohybu, že si väčšina z postáv veľmi rýchlo spomenula, odkiaľ vlastne tohto chlapíka pozná? • Bohužiaľ musím s následným poľutovaním skonštatovať, že barónka zomrela na infarkt, čo by malo naostatok vyzerať, ako normálna príčina úmrtia, no zdanie môže klamať, čo si vari hneď uvedomuje i ústredný protagonista v podaní Jeana Gabina, ktorý mi s nevídaným umom, predviedol ďalší zo svojich »hereckých koncertov«, a to najmä vtedy, keď si strhol «falošnú masku» starožitníka na vyšetrovateľa, kedy by sa mal mať každý podozrivý páchateľ na veľkom pozore, keďže sa tým pádom otvára i nový prípad! A vylúštiť tentohľa prefíkaný hlavolam, azda nie je nič pre začiatočníkov, čo si doslova presne vyžaduje niekoho špecifického, kto by mohol zrovna predstavovať J. Maigreta! • Skoro ani neviem, ako mám teraz vyjadriť svoje mimoriadne nadšené dojmy z prichádzajúceho detektívneho titulu: Maigret a aféra Saint Fiacre, keď ten predchádzajúci na mňa zapôsobil sotva iba tak priemerne, pričom tentoraz sa znovu jednalo i o akési pokračovanie z príhod komisára Julesa Maigreta s identickým tvorcom na režisérskej stoličke, ktorý musel vyhodiť výhybku na kvalitnejšiu koľaj, vďaka čomu si ma dokázal podmaniť na totálne maximum. Aha, už hádam tomu správne rozumiem, lebo aj zadumaná hlavná postava, veruže dorazila na dané miesto prostredníctvom vlakového spojenia, čo ju asi primälo počas cesty intenzívne premýšľať, ako naloží s dostupnými informáciami, ktoré sa budú potom čoraz viacej nabaľovať... • Mimoriadna kinematografická krása, akú neustále vyhľadávam, a ktorú občasne i nájdem, no nie vždy sa automaticky plne zadarí. • A finále pri okrúhlom stole, tak v tom čase už brilantný scenár dávno išiel na plné obrátky. (14.01.2024)