Gádžo dilo
Gadjo dilo
Gadjo Dilo
The Crazy Stranger
Obsahy(1)
Mladý Parížan Stéphane prichádza uprostred zimy na stanicu v Bukurešti, sprevádzaný zvláštnou piesňou s "fatálnym" ženským hlasom, ktorý vraj patrí speváčke Nore Luce. Práve za ním sa vydáva kamsi na rumunský vidiek, aby hľadal tú rómsku speváčku, ktorej hudba jeho otcovi i jemu samotnému tak učarovala. Namiesto nej objaví komunitu olašských Rómov, ktorí žijú na okraji dediny, sčasti trpení, ale i nenávidení miestnym "bielym" obyvateľstvom. Prostredníkom, ktorý Stéphana uvedie do zvláštneho a chaotického sveta cigánskej hudby a zvykov, je Izidor, bulibaša čiže hlava miestneho klanu, starec, ktorý ochraňuje "svojho" Francúza ako raritu. Stéphanovi na jeho nových priateľoch, medzi ktorých patrí i krásna, vášnivo divoká a nespútaná Sabina, jediná, kto rozumie jeho reči, vadí ich neporiadok, nespoľahlivosť a zbytočné frajerstvo. Postupne sa ale s nimi zžije a oceňuje ich otvorenosť, muzikálnosť a vrelosť. Jedného dňa však spolu s nimi pozná trpké ovocie rasovej neznášanlivosti. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (40)
Po zaprášených cestách bez asfaltu prichádza do cigánskej osady francúzky gádžo. Či dilo neviem, ale dilino určite. Hľadá speváčku, ktorej piesne počúval jeho otec pred smrťou, takže hop-či-čičiči hudby si užijete dosť. Zahľadel sa do cigánky, ktorá má muža v Belgicku (tam inú podporu majú, vieš gádžo...), takže čoraz viac priestoru dostáva love story, no a koho vidím prichádzať? Koho víta celá osada? Ave!!!...Avarde!!!...Z väzenia sa vracia, ten ktorý nikdy nikomu neublížil a to ešte netuší, že kvôli nemu ľahne popolom celá osada. Porovnávať to s Kusturicovým filmom Biela mačka čierny kocúr nemá význam. Áno sú tu cigáni a humor, ale to je asi tak všetko čo ich spája. Humor tu nie je tak očividný a priamočiary ako u Kusturicu, no napriek tomu som sa bavil. Bavil na cigánskej mentalite, na každej drobnosti, ktorá sa mihne v osade. A najviac? Najviac ma rozosmial tanec nad hrobom s vodkou v ruke a cigánsky šampón...Vlasy zleješ vodou a masíruješ nazbieranými lúčnymi kvetmi. Slovenský gádžo dáva 80%. ()
Čo k tomu povedať, Príbeh mladého šibnutého francúzika, ktorý je natoľko hlúpy, že sa zžíva so skupinou olašských cigánov. Pekná štúdia cigánskeho života... ktorý je len o zábave. Nulová zodpovednosť, žiadny záujem o prácu. Proste ako hlupučké deti. Ten koniec filmu bol iba vyvrcholením toho, čo sa asi muselo stať. Nepochopil som len o čo autorovi šlo s tou reakciou francúza. žeby pochopil??? V každom prípade to bolo dobre zahrané, aj rumuni štatisti to hrali tak ako by tam ani kamera nebola :) ()
Gádžo Duris prichádza pre potreby scenára na nejakú doby do rómskej osady, čo je pre gádža zo Slovenska absolútne nepredstaviteľná záležitosť, aby tu strávil najkrajšie chvíle svojho života. To je jasné z prvých minút filmu. Z nich je jasné po prvom zábere na peknú rómku, kam sa bude scenár uberať a že film nebude nijako zvlášť dejotvorný. Popravde ten nerieši skoro vôbec nič, rómovia spievajú, bavia sa, občas niekoho oplačú, jedná sa totiž o Gatlifovu oslavu života tejto komunity. Problémy typu chudoba, nedostatok jedla, zima (niekde chýbajú okná a vonku je sneh) a podobne sa neriešia. Lenže v záverečných minútach sa naraz spamätá a drasticky zmení žáner, pretože bez rasizmu to proste v takýchto typoch filmu nejde a zrazu tu máme revenge drámu. Vzhľadom k pohodovej atmosfére filmu mi to pripadalo dosť pritiahnuté za vlasy. Ešte na margo porovnania s Kusturicom, ten rád inscenuje nereálne komické sekvencie pre diváka, aby ho rozosmial, čo Gatlif rozhodne v úmysle nemal, jemu išlo o niečo úplne iné. Záverečná scéna sa mimoriadne vydarila. 70%. ()
Film obcerstvujici, spontanni, hlucny, elektrizujici, syrovy, autenticky, antirasisticky a vrely. Je tu plno ritualu, hudby a pohostinnosti Romu. Jejich etnicita a identita. Rikal jsem si, kde se v zime myji a perou, kdyz stale vypadaji tak ciste. Jsou urcite nejuspesnejsi spolecenskou skupinou z hlediska schopnosti reprodukce narozdil treba od vysokoskolaku, kteri se reprodukuji prevazne citacnim indexem a pachaji na sobe holocaust. Shledl jsem na promitani v Bukuresti. ()
Optimismus, dobrá nálada, nespoutanost, veselí, radost, bezprostřednost, nezdolný temperament, primitivní lidské pudy, divokost, bouřlivost...To vše na mě sálalo z tohoto sympatického rumunského snímku. Velmi jsem ocenil původní verzi s francouzskými titulky. Lámu si teď hlavu, proč právě rumunština patří mezi romanské jazyky, protože jsem za celých devadesát minut pochytil pouhé dobře a šťastný. ()
Reklama