Réžia:
Maciej PieprzycaScenár:
Maciej PieprzycaKamera:
Paweł DyllusHudba:
Bartosz ChajdeckiHrajú:
Dawid Ogrodnik, Arkadiusz Jakubik, Katarzyna Zawadzka, Anna Karczmarczyk, Gabriela Muskała, Bożena Stryjkówna, Kamil Tkacz, Janusz Chabior (viac)Obsahy(1)
Mateuszovi diagnostikovali detskú mozgovú obrnu a lekári jeho matke oznámili, že nikdy nebude schopný s ňou komunikovať, ani vnímať svet okolo seba. V skutočnosti je však chlapec intelektuálne v poriadku, je to jeho telo, ktoré ho zrádza, a nie jeho mozog. Celé roky trávi tým, že sa snaží dať svojmu okoliu najavo, že ho vníma a chápe, až napokon s pomocou svojho okolia dokáže túto komunikačnú bariéru prelomiť. (RTVS)
(viac)Videá (1)
Recenzie (97)
Mimoriadne pôsobivý film. Príbehovo i herecky. Film o živote, ktorý nepoznáme a nechceli by sme žiť ani nič o niekoľko úrovní lepšie. Veľmi ťažko sa hľadá vnútorný svet takto postihnutého človeka. Väčšina ľudí to odľahčí poznámkami typu: "Aj môj pes slintá, keď mu nesiem potravu." Okrem vzťahových a inštitucionálnych problémov, ktoré sú obsiahle a nejednoznačné, chcem oceniť výkon oboch hercov, ktorí postavu Mateusza stvárňovali. To boli výkony, pri ktorých bledne aj spomienka na Rain Mana. A aj keď som vo filme registroval niektoré nedostatky, nemali na môj celkový dojem väčší účinok, ako jednu hviezdičku. ()
Boh ma miluje? Čo by asi tak bolo, keby ma nenávidel? Dobre nastolená otázka, ktorá v podstate skvelo vystihuje celú povahu tohto filmu. Mateusz je už od narodenia odsúdený na ťažký životný osud, tak ako každé dieťa trpiace mozgovou obrnou. Naozaj ťažký "život", alebo len existencia? Napriek počiatočnému podceneniu Mateuszovho stavu sa u neho prebudila vnímavosť a inteligencia, hoci to trvalo celé roky, kým si to vôbec niekto všimol. To preto, že väčšina si ho radšej všímať aj tak nechcela. Veľmi ma však dojal ten prístup ľudí, ktorí mu pomáhali a minimálne sa ho snažili brať ako rovnocenného - či už tá milá susedka z detstva alebo potom aj sestrička v ústave. Naozaj to musí byť pre takého človeka vnútorná vzpruha a veľké povzbudenie do života. Pekný film, najmä ten vnútorný monológ. ()
Veľká pocta každému životu. Krásne posolstvo o tom, že ctiť si treba všetko živé a že hodnota jedného nestojí nad druhým. Viem si predstaviť, že keby sa to točilo na hollywoodsky spôsob, určite by tam pritlačili eutanáziu, nech to má ten šmrnc a vytlačíme z diváka viac sĺz. Poliaci to ponechali podľa skutočnosti, natočili to civilne, bez príkras a s výbornými vymyslenými komentármi, ktoré až tak vymyslené nemusia byť. ()
Neni to film, ktery bych podruhe chtel nutne videt. Puvodne jsem plny pocet dat ani nechtel, ale zaver je vynikajici a fakt, ze nametem pro tento film je skutecnost, nemohl jsem nakonec hodnotit jinak. Dobre natocene komorni drama, ktere netlaci na pilu. Co je ovsem deviza tohoto filmu, tak bezkonkurencne herecky vykon Dawida Ogrodnika, ostatni herci taky dobri. ()
Silý emotívny príbeh...raz, cestou autobusom z blízkeho okresného mesta v ktorom pracujem sa rodina so svojim už dospelým postihnutým dieťaťom vybrala na cestu autobusom. Tiky hendikepovaného, už dospelého dieťaťa neušli pozornosti dvojici malých aromáčok, ktoré svojej mamke ukázovali že tete šibe. A vtedy som si uvedomil že postihnuté nebolo v autobuse dospelé dieťa, ale dve miniatúrna aromáčky a ich alfamatka... ()
Galéria (16)
Zaujímavosti (2)
- Snímek je inspirován skutečnými událostmi. (majky19)
Reklama