Vôľa žiť

Páni, já zírám. Nadšením, údivem a nevím, čím vším ještě. A to už jsem teda něco málo viděl a hlavně podobných filmů. Ale tohle bylo něco jiného. Tak přirozeného, výborně zahraného, plného bolesti i lásky a hlavně touhy a naděje s výbornou hudbou..... I když se život s Tebou nemazlil, máš na to. Vzchop se, zatni zuby a dokaž jim to. Že jsi živá bytost, plná citů a ne nějaká rostlina. Že jsi člověk, který má své touhy a přání, že můžeš vést v rámci možností normální život. Já osobně Ti moc a moc věřím. Ty to dokážeš! (30.06.2015)

Veľká pocta každému životu. Krásne posolstvo o tom, že ctiť si treba všetko živé a že hodnota jedného nestojí nad druhým. Viem si predstaviť, že keby sa to točilo na hollywoodsky spôsob, určite by tam pritlačili eutanáziu, nech to má ten šmrnc a vytlačíme z diváka viac sĺz. Poliaci to ponechali podľa skutočnosti, natočili to civilne, bez príkras a s výbornými vymyslenými komentármi, ktoré až tak vymyslené nemusia byť. (08.02.2022)

Podobné filmy bývajú pre diváka veľmi silne emočne vypäté, ale tento nehraje na city okázalým spôsobom. Ukazuje skutočný príbeh postihnutého chlapca a robí to triezvo a vkusne. Dramaturgicky si vypomáha "forrestgumpovským" rozprávaním a dopĺňa myšlienkové pochody hlavnej postavy divákovi. Absolutórium patrí hercom Dawidovi Ogrodnikovi a Kamilovi Tkaczovi. Tento poľský snímok je ľudsko čistý, má silné scény, decentný vtip a pôsobí ako balzam. Veľmi pekný film. (01.09.2014)

Kombinácia Mojej ľavej nohy a Okna do dvora predovšetkým v prvej polovici, Skafandra a motýľa a Času prebúdzania v tej druhej, a Seidlovho Milovníka poprsia po celý čas. Ak by snímka vznikla v britskej či francúzskej produkcii, prípadne v koprodukcii s Poľskom a v hlavnej úlohe by bol niekto aspoň trochu známy, nominácia na Oscara za herca v hlavnej úlohe by bola istá. Je teda veľká škoda, že k tomu nedošlo, aj napriek festivalovým úspechom. Keď si výkon Dawida Ogrodnika porovnáme s niektorými skutočne ocenenými hercami, až to bolí u srdca. Hláška "Ja nie som rastlina" patrí k najdojímavejším momentom filmovej histórie, bez akéhokoľvek preháňania. (02.01.2021)

Boh ma miluje? Čo by asi tak bolo, keby ma nenávidel? Dobre nastolená otázka, ktorá v podstate skvelo vystihuje celú povahu tohto filmu. Mateusz je už od narodenia odsúdený na ťažký životný osud, tak ako každé dieťa trpiace mozgovou obrnou. Naozaj ťažký "život", alebo len existencia? Napriek počiatočnému podceneniu Mateuszovho stavu sa u neho prebudila vnímavosť a inteligencia, hoci to trvalo celé roky, kým si to vôbec niekto všimol. To preto, že väčšina si ho radšej všímať aj tak nechcela. Veľmi ma však dojal ten prístup ľudí, ktorí mu pomáhali a minimálne sa ho snažili brať ako rovnocenného - či už tá milá susedka z detstva alebo potom aj sestrička v ústave. Naozaj to musí byť pre takého človeka vnútorná vzpruha a veľké povzbudenie do života. Pekný film, najmä ten vnútorný monológ. (13.08.2014)