Vôľa žiť

Jeden z tých príbehov, ktorý vám pripomenie, aké máte šťastie, že žijete práve ten svoj život, že možnosť vyjadriť sa a rozhodnúť za seba samého vôbec nie je samozrejmosťou. Pieprzyca balansuje na hrane depresívnej atmosféry a absolútnej eufórie. Zúfalstvo strieda šťastie a naopak. Mateusz rieši aj úplne všedné súčasti života (teda preňho rozhodne nie všedné) a prevedie vás jeho hodnotením ženských častí tela, na ktoré má často ten najlepší výhľad. A že je celkom náročný, asi by som uňho dostala mínusové číslo. Dawid Ogrodnik dostal ťažkú úlohu a zahral ju... ani na to nemám slová, až príliš dobre. Piatu hviezdičku nedávam iba preto, že stopáž mohla byť o kus kratšia, pár scén ku koncu mi prišlo zbytočných, no to možno preto, že ma zhýčkal fascinujúci úvod. O tom, ako naozaj sa cítia ľudia so zdravotným postihnutím sa môžme iba dohadovať, no o tom, že nie sú rastliny a či túžia po živote rozhodne nie. Možno po ňom túžia ešte väčšmi. A možno ho dokonca žijú intenzívnejšie... (12.11.2016)

Život je úžasný nenabízí silné téma zrovna moc s nadhledem (i když to tak může díky jisté přítomnosti humoru na první pohled vypadat), několikrát jsem v něm totiž celkem jasně vycítil vykonstruovanost (čímž samozřejmě nemyslím samotný příběh, ale způsob, jak byl v některých scénách/pasážích pojat). Problém s důvěryhodností jsem měl také s poslední kapitolou (než mi film podal „důkaz“ při závěrečných titulcích; na druhou stranu se divák těžko může dozvědět, co si filmaři oproti skutečnosti přimysleli). Pro mě je však snímek hlavně o hereckých výkonech a na ty jsem se také soustředil. A jak dětský, tak dospělý představitel Mateusze byli prostě skvělí a jejich gesta jsem jim snad bezvýhradně věřil (a u obou se rozhodně porozhlédnu po dalších snímcích, ve kterých se představili). Možná jsem do komentáře vložil přespříliš cynismu a nedůvěry, nicméně za mě to budou „pouze“ silné 4*. (04.08.2014)

Veľká pocta každému životu. Krásne posolstvo o tom, že ctiť si treba všetko živé a že hodnota jedného nestojí nad druhým. Viem si predstaviť, že keby sa to točilo na hollywoodsky spôsob, určite by tam pritlačili eutanáziu, nech to má ten šmrnc a vytlačíme z diváka viac sĺz. Poliaci to ponechali podľa skutočnosti, natočili to civilne, bez príkras a s výbornými vymyslenými komentármi, ktoré až tak vymyslené nemusia byť. (08.02.2022)

Silý emotívny príbeh...raz, cestou autobusom z blízkeho okresného mesta v ktorom pracujem sa rodina so svojim už dospelým postihnutým dieťaťom vybrala na cestu autobusom. Tiky hendikepovaného, už dospelého dieťaťa neušli pozornosti dvojici malých aromáčok, ktoré svojej mamke ukázovali že tete šibe. A vtedy som si uvedomil že postihnuté nebolo v autobuse dospelé dieťa, ale dve miniatúrna aromáčky a ich alfamatka... (23.12.2021)

V prvom rade si treba uvedomiť, že film je podľa skutočnej udalosti, to len zvyšuje celkový pocitový zážitok z filmu. Ten chalanisko niekde žije svoj smutný osud a trávi čas. Nedokážem si predstaviť nič horšieho v živote, ako mať jasnú myseľ uväznenú vo svojom tele a nemôcť to nikomu povedať. Môžte len ticho pozorovať okolie a trápiť sa, že vám nikto nerozumie. Preto keď sa prvý krát po 26 rokoch chalanovi konečne podarilo dorozumieť sa s vonkajším svetom a jeho prvá veta znela: Ja nie som rastlina! Tak to už bolo naozaj na mňa veľa. Na také niečo sa nedá zabudnúť. Špeciálne musím tiež zložiť poklonu obom hercom - predstaviteľom detského a dospelého Mateusza, v prvom momente som si myslel, že ho hrajú naozaj postihnutí herci, až po filme som si našiel, že veď to boli zdraví ľudkovia. V tom prípade klobúk dole, o svojich hereckých kvalitách už naozaj nemusia nikoho presviedčať, v Amerike by jednému z nich určite priklepli Oscara. Tiež sa mi páčilo, ako bol celý príbeh spracovaný a divákovi prerozprávaný a ako jednotlivé udalosti boli veľmi vhodne dopĺňané Mateuszovými myšlienkami, no proste jedno veľké dramatické divadlo! Film by určite nemal chýbať u žiadneho milovníka poctivej drámy, úžasný a nezabudnuteľný majsterštyk. (23.11.2016)