Vlčie hory

Pocta prirodzenosti, nezasahovaniu a prostému obdivu voči tomu, čo príroda pozornému pozorovateľovi prináša. Pocta nenásilná, obdivná. Bez potreby prirodzené prírodné spoločenstvá meniť, s potrebou ich pred nezmyselnými zásahmi chrániť. Medvede, vlky, zubry, bobry, jelene, srnce. Okrem toho sovy, ďatle, rybáriky, bociany čierne aj biele. Všetky tieto vtáky a zvieratá v objatí nádherných lesov a močiarov. Apel na zachovanie pôvodných lesných spoločenstiev vyznieva, ukázaním ich krás divákovi, prirodzene a pútavo. Vytvorenie rozsiahleho nezásahového územia Vlčie hory je dozaista podnetná a nasledovania hodná myšlienka. Dokument cieľovo zameraný na podporu vzniku chráneného územia mohol byť trochu konkrétnejší. Či už o projekte samotnom (absencia týchto údajov je ale čiastočne ospravedlniteľná faktom, že propagačný dokument by mal prioritne zaujať nezvyčajne nakrúteným prirodzeným obrazom prírodných krás), alebo aspoň o niektorých zvieratách a vtáčikoch, ktoré do vetra nadšene zvestovali svoje piesne plné zážitkov z putovania oblohou. Žiaľ názvy mnohých z nich ostali nepoznané, lebo neokomentované či aspoň nezaopatrené príslušným, hudbu nerušiacim popisom. Chýbajúce popisky by do istej miery nahradili opakované zábery prechádzajúcich zvierat cez rieku. (18.02.2014)

O tomto dokumente som pred nedávnom čítal v jednom časopise. Tvorcovia opisovali s akými ťažkostami sa stretávali, aby dosiahli čo najlepšie zábery. To bolo moje prvé počutie o Vlčích horách. A keď som na youtube našiel tento dokument ani chvílu som neváhal a pustil som si to. Bol som očarený, už predchádzajúci dokument Erika Baláža ma dostal svojou kvalitou. Sú tu krásne zábery, ktoré som doteraz nevidel. Stáda zubrov, pár vlkom, medved, srnce, jelene. To všetko tu človek nájde. Je úžasné, že aj v našich končinách sa robia veci kvalitou podobnou tým zo zahraničia. (09.09.2014)

Nádherný film o Karpatskej prírode, ktorá už takmer neexistuje. Je smutné, že v dnešnej dobe stále ešte nie sú takéto územia chránené a stále v nich dochádza degradácii lesa. Tvorcovia filmu držte sa a pokúšajte sa naďalej robiť všetko preto, aby sa vlčie hory stali najvznešenejším chráneným územím Karpatského oblúka. (13.02.2014)

Velice pěkný dokument od východních sousedů o jedné z mála posledních divočin v Evropě. Asi bych netvrdil že poslední, protože leckde se bude divočina v malém jistě vyskytovat - minimálně třeba v Rumunsku, ale to je to nejmenší. Působivé je především natáčení v povodí řeky San v polské části hor. Množství zvířat, co se dokáže najednou uprostřed řeky sejít, připomíná nadneseně záběry z Afriky. A i když se tvůrci honí především za vlky, zaujmou zubři, jeleni, divočáci a překvapí medvěd. Do toho se jako drahokam mihne ledňáček, objeví se kuna, liška nebo bobr. Některé záběry z nitra lesa, topícího se v mlžném oparu probodávaném slunečními paprsky, jsou pastvou pro oči. Nejen pro milovníky přírody povinnost. (09.05.2022)

Úprimne, som týmto dokumentom fakt sklamaná. Nechcela som to v slovenčine v prvom rade, ale slovenské titulky k tomu neboli takže smola pre mňa. Rozprávač znel ako niekto, kto prednáša smútočnú reč na kare. Nie vlastne ani to nie, lebo z toho rozprávania nešli žiadne "emócie", nemá tam plakať alebo sa smiať ale trošku života do toho umierania by nezaškodilo. Dokopy tam nič neukázali (niekedy zas až moc navyše, neviem ako vy ale na penis zubra sa mi príjemne nepozeralo a myslím, že ten záber tam nemal čo robiť) nič zaujímavé, to že tam oni nemohli niekoľko týždňov zachytiť vlka ma vôbec nezaujíma tak to mali postrihať a dať tam vlkov keď ich zachytili a nie ukazovať ich natiahnuté tváre zničené nedostatkom záberov vlkov. Mám rada dokumenty o zvieratách ale videla som jednoznačne lepšie dokumenty zo Slovenska. Je to proste sklamanie. Ale aspoň, že tam bola kunička a melónikové prasiatka a môj milovaný kuvičok. (14.03.2014)