Réžia:
Brian PercivalScenár:
Michael PetroniKamera:
Florian BallhausHudba:
John WilliamsHrajú:
Sophie Nélisse, Geoffrey Rush, Emily Watson, Nico Liersch, Ben Schnetzer, Joachim Paul Assböck, Carina N. Wiese, Kirsten Block, Georg Tryphon (viac)VOD (4)
Obsahy(2)
V roku 1938 zomrie dospievajúcej Liesel (Sophie Nélisse) braček a opustí ju matka (Heike Makatschová), pretože nechce ublížiť svojmu dieťaťu. Je totiž komunistka. Úrady umiestnia Liesel do pestúnskej rodiny Hansa Hubermanna (Geoffrey Rush) a jeho ženy Rosy (Emily Watsonová), aby u nich začala nový život. Liesel sa snaží zapadnúť doma aj v škole, kde si z nej spolužiaci uťahujú, pretože nevie poriadne čítať. S posadnutosťou rodiaceho sa učenca Liesel vykoná rozhodujúci krok, aby situáciu zmenila - v dome miestnych zbohatlíkov kradne knihy a učí sa čítať. Navyše získa aj podporu svojho nového dobrosrdečného otecka Hansa, ktorý sa s Liesel učí dni aj noci. Liesel sa snaží podrobne preštudovať svoju prvú knihu, Hrobárovu príručku, ktorú si tajne "odniesla" z pohrebu svojho brata. Liesel sa spriatelí s ich novým rodinným hosťom, židovským utečencom Maxom (Ben Schnetzer), ktorého pred nacistami skrývajú v pivnici. A práve Max je ďalší, kto ju povzbudzuje v čítaní a v túžbe po vzdelaní. Postupne sa vyvíja aj jej priateľský vzťah s mladým susedom Rudym (Nico Liersch), ktorý Liesel síce podpichuje, ale pritom sa do nej zamiluje. Dobu plnú utrpenia potom všetci spoločne prekonávajú pomocou kníh, ktoré Liesel kradne z knižnice miestneho starostu Hermanna (Rainer Bock). A to nielen pre seba... Mladí ľudia sa postupne naučia vážiť si nielen silu slov, ale aj schopnosť ich ovládať a používať. (TV JOJ)
(viac)Videá (19)
Recenzie (657)
Knihu som čítala štyri roky dozadu, príbeh som poznala, takže som vedela, že po tejto stránke to bude v poriadku. Naozaj pekný film, a som rada, že to nezmrvili ... dokonca aj Smrť bola poriešená dobre. Z kina som odchádzala spokojná. Výprava, kostýmy a muzika super. Hlavné herecké trio neskutočné - Watson je dokonalá, nemôžem sa jej vynapočúvať :-) Nélisse veľký talent, oči veľké na celú hlavu - krásna tvárička a Rush tradične super. Odporúčam a odporúčam prečítať si aj knihu. ()
Předloha filmu není podle skutečné události. Autor tak mohl upustit uzdu fantazii, což se překvapivě nestalo a nic originálního nevymyslel. Pohled na nacistické Německo očima dítěte není ničím přelomovým. Zařazení vypravěče je pak přímo rušivým elementem. Velký úspěch knihy i filmu je tedy lehce zarážející. Obsazení hlavních dětských rolí je však ukázkou skvělého čichu při castingu. ()
Válka a nepříjemné události očima dětí, to může dopadnout hodně dobře nebo hodně špatně. Špatně tehdy, když děti ve filmu přemoudřele mudrují, filosofují a poučují z pozice kárajícího dospělého. Zkrátka když to nejsou děti. Děti nemusí být a nejsou pitomé, za to nelze zaměňovat dětskou naivitu, mnohdy rády přemýšlejí, ale taky teprve zkoušejí, poznávají a tvoří si postoje. Tohle ve filmech často tvůrci opomíjí a dělají z dětí takové malé uvědomělé dospělé. U Zlodějky jsem se právě tohohle bál. A je pravda, že místy tam film měl trochu nakročeno (třeba jak obě děti hned od začátku vědí, kdo je ten špatný), naštěstí se o to jen olízne. Jinak je to překvapivě solidní a pěkný film a já osobně oceňuju právě tu vcelku klasickou stavbu, po které se mi v záplavě všelijakých "netradičních pohledů" a "experimentů" (obvykle krycí jména pro neschopnost vyprávět příběh) docela stýská. Mají dle mého s reálnými osudy více společného a více v nich může vyniknout člověk jako takový. Liesel a její kamarád Hans jsou sympatické děti a člověk jim fandí. Stranou nezůstává ani dobrosrdečný tatík Geoffrey Rush. A konec byl velmi silný. ()
Film to mohol byť vrstevnatejší, nakoľko je v podstate príbehom o rozprávaní príbehov. Ale je to aj príbeh o vojne. A teda, napriek všetkej naivnosti, má v ňom hlavné slovo smrť (doslova). A práve to delí túto rozprávku od priemeru - pravda. Môžem ešte tak na okraj spomenúť, že asi prvýkrát sa mi zdal nemecký prízvuk sympatický. Aj keď bol zrejme len hraný, alebo možno práve preto. Každopádne, vďačím za to Sophie Nélisse. Zlatá to osôbka. No film, kde sa niesol naprieč vojnou (aj keď 1. svetovou) iný fenomén umenia a to spev - Joyeux Noël, ma uchvátil podstatne viac. Ale napríklad taký Chlapec v pruhovanom pyžame ani nie. A to vrhal deti do bezprostrednejšieho kontaktu s vojnou. Ale netreba zbytočne porovnávať, treba vidieť. ()
Zrejme som čakal niečo iné, asi že zlodejka bude kradnúť a zachraňovať knihy, ktoré chcú nacisti spáliť... Nevadí, tento príbeh je tiež pekný.:) Nielen pekný, ale aj múdry, dojímavý a dokáže diváka navzdory minutáži udržať v pozornosti. Má však šlabikárové dialógy a v mnohom mi pripadá ako mládežnícky film, ak sa to tak dá povedať. Príjemným prekvapením sú herecké výkony všetkých zainteresovaných, výber bol urobený precízne, hlavne v detských postavách Liesel a Rudyho. Zlodejka kníh je zaujímavým aj hlasom rozprávača, ktorým nie je nikto iný ako Smrť. A hoci to posobí deprimujúco, film rozpráva o sile ľudskosti a lásky. ()
Galéria (29)
Zaujímavosti (13)
- Max (Ben Schnetzer) zamaluje ve své knize stránky bílou barvou a věnuje ji Liesel (Sophie Nélisse), aby si na "prázdné" stránky psala deník. Stránky jsou však zcela hladké jako skutečně prázdný papír a nenesou stopy přebarvení, dokonce ani později, kdy byl deník vyloven zcela promočený z řeky, není viditelné žádné poškození typické pro usušené listy papíru. Až zcela v závěru je ukázan s jistým poškozením, které má evokovat stáří několika desítek let. (Drom)
- V kategorii nejlepší hudba byl za svou práci na Oscara nominován John Williams. (Ivet.K)
- Celosvětová premiéra proběhla 3 .října 2013 na Mill Valley FF. (Varan)
Reklama