Jaký otec, takový syn

Zaujímavý príbeh dvoch rodín, ktorým vymenili v porodnici deti... Je zaujímavé sledovať osudy zainteresovaných včetne detí, ich postoje k problému pri exkurzii do rodinného života, kde sa však nerozdeľujú len prístupom k problému, ale aj rozdielnym sociálnym postavením. Film plynie pomalým tempom, doraz je kladený na charaktery a v žiadnom prípade nikomu nedrží stranu. Tu však ani nejde o to, ako film dopadne, ale hlavne ako sa ľudia chovajú v hraničnej situácii. (02.09.2014)

Scenáristicky nejdál - komplexní, delikátní, přitom jedinečně vyvažující vážné téma a humor, přesah a osobní příběh. Kritický i sentimentální rodinný příběh se současného Japonska, který letos v Karlových Varech nejvíc evokuje Farhadiho Rozchod Nádera a Simin. Pozor, snadno se u toho zamění pouhá "přítulnost" s hloubkou a bohatostí obsažených témat. Nenápadná perla. (05.07.2013)

Je to dosť dobrá dráma. Má vydarený príbeh o rodine, ktorá si žije úplne ideálnym životom, manžel je úspešný architekt, má svoju milovanú ženu a malého chlapca, ale všetko sa pokazí, keď zistia, že pred rokmi došlo k pochybeniu a ich syn bol zamenený s chlapcom z inej rodiny. A tak sa obe rodiny dostanú do kontaktu, pričom deti začnú tráviť čas aj so svojimi skutočnými rodičmi, ale životy všetkých sú tým radikálne ovplyvnené a nikto nevie, ako sa k takejto situácii najlepšie postaviť, keďže nájsť ideálne riešenie je prakticky nemožné. So spracovaním som dosť spokojný, tu v prvom rade musím pochváliť ten úplne realistický prístup, takže žiadne zbytočné zvraty a samoúčelné situácie, ale jednoducho pohľad do života ľudí, ktorí sa musia vyrovnať s niečím takto nepríjemným, pričom to pôsobí tak prirodzene a celý čas cítiť, že niečo takéto sa nepochybne udialo a určite nie len raz. Jedine ma mrzí, že tá druhá rodina z nižšej spoločenskej vrstvy mi neprišla až tak zaujímavá, zatiaľ čo hlavná rodina s architektom si ma získala prakticky okamžite, ale nad to sa dá ľahko povzniesť, keďže aj tak samostatne nemajú moc priestoru. Takže si ma to získalo už od začiatku, postavám som fandil, aby im to dopadlo čo najlepšie, aj keď v takomto prípade sa správne riešenie vlastne ani nájsť nedá a väčšinu času ma to dosť bavilo. Až pri tej poslednej štvrtine som už mal pocit, že tvorcovia povedali už všetko, čo chceli a tak to pre mňa fungovalo už skôr zo zotrvačnosti, ale ani toto ma nesklamalo, pozeralo sa mi na to dobre až do konca. Herecké obsadenie je na tom dobre, charizmatický hlavný hrdina, jeho veľmi sympatická manželka a sadol mi aj syn, z druhej rodiny mi výraznejšie sadla iba manželka, ale ani otec a syn nie sú najhorší, takže nemám väčší problém. A okrem nich tu už vlastne nikto nemá viac priestoru. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, vizuálna stránka je úplne v poriadku, má to tú správnu atmosféru a ten spomínaný realistický prístup, tu nemám čo vytknúť. Takže som dosť spokojný, pár prvkov sa dalo ešte trochu vylepšiť, ale inak som dostal vlastne presne to, čo som aj od tejto témy očakával, kvalitná dráma. 77% (31.08.2014)

...Rodičia všetkých detí, na samý úvod vám najprv položím úplne jednoduchú otázku asi v takomto duchu: „Čo by ste (u)robili v tom okamihu, akonáhle by ste trebárs hneď zistili naprosto zásadnú informáciu asi zrovna v tom zmysle, že nemocnica vám pred rovnými šiestimi rokmi, omylom zamenila vašich biologických potomkov?” • V podstate to znamená predovšetkým to, že syna, ktorého ste doteraz vychovávali, ako svojho, v skutočnosti váš vôbec nie je... Áno, je to vskutku strašne nepríjemné zistenie, a to už len z toho prostého hľadiska, že ste o tom doposiaľ nemali ani tú najmenšiu šajnu, i keď zase na strane druhej, predsa nejaké tie indície jestvovali... Vlastne, to je už momentálne teraz celkom jedno, nakoľko je potrebné riešiť aktuálnu situáciu, ktorá snáď automaticky so sebou prináša i množstvo komplikovaných rozhodnutí, o čom by mohli tieto dve rodiny: Nonomiyaovcov & Saikiovcov, vari donekonečna rozprávať, a ešte stále by nemali to konečné východisko? • A asi zhruba takáto je i nálada tejto psychologickej drámy, ktorú zrežíroval multitalentovaný, japonský režisér, scenárista, a k tomu i strihač, Hirokazu Kore-eda, ktorý mimochodom tejto problematike veľmi dobre rozumie, a preto je fascinujúce tieto počiny sledovať. • Možno aj kvôli tomu, že má nad nimi absolútnu kontrolu, čo sa teda týka toho výsledného, scenáristického zovretia a strihovej skladby, v ktorej by som napokon našiel i niekoľko「hluchých miest」, ktoré našťastie nie sú rušivými elementmi. • Film ako celok, ma natoľko pohltil, aby som pomaly prestal vnímať svoj vlastný čas, tak som sa do tohto diania mimoriadne zažral, až som si normálne želal, aby sa to nikdy nestalo... (22.04.2023)

Kvalitna drama so zaujimavou zapletkou, ale mal som s nou 2 problemy. 1. Ten film je natoceny trochu chladne a len v par scenach dôjde k poriadnej katarzii medzi postavami. 2. Spôsob akym sa postavy rozhoduju riesit problem. Ja na ich mieste by som ani na chvilu neuvazoval o vymene deti a preto som sa s ich uvazovanim nevedel stotoznit. Aspon ze zaverecne vyustenie dava môjmu pohladu na tuto zalezitost za pravdu. Na druhej strane sa mi zase dost pacila linia s postavou architekta, ktora sa venuje jeho postupnemu poľudšteniu prisneho otca. Skoda, ze rodicia v tej druhej rodine boli podani skoro az dokonale, takze tam absentovala akakolvek dramaticka podzapletka a ich linia bola trochu nudna. Takze celkovo to je nadpriemerny film, ktory sa venuje dost neprijemnej zalezitosti o zamene deti po pôrode, ktory rozhodne stoji za pozornost. 7/10. (26.08.2015)