Fair Play

Cieľ tohto snímku je rovnaký ako pri megalománsky úspešnom - "Hoříci keř". Jediný rozdiel je vo forme spracovania a téme. Kým prvotne spomínaný zasiahol všetky emocionálne bunky, tento mu nesiaha ani po otlak na palci ľavej nohy, ktorú prevažne všetci používame na podopieranie. Nie že by bol "Fair Play" zlým filmom ( to ani náhodou ), ale neustále sranie na socializmus a jeho praktiky ma už unavuje. Lebo "demokracia" v tomto období, ktorú si všetci aj tak vysvetľujú po svojom, "vôbec nie je" väčsím svinstvom, ako si všetci skorumpovaní, zapredaní herci z divadiel na čele s Kňažkom či zajakávajúcim sa Havlom, s kľúčmi v rukách štrngajúc - mysleli. (29.08.2014)

Rob Roy to vystihol úplne presne. Film v médiách prezentovaný ako niečo nové a iné na téma komunizmus, a ono je to pritom úplne to isté, akurát sa tam trochu behá. Atmosféra tak depresívna, akoby za bolševikov neexistovala medzi ľuďmi jediná - čo i len sebemenšia radosť zo života. To ich teda rozhodne neobhajujem, ale všetkého zas s mierou. Ani jedna scéna na odľahčenie, ani jeden úsmev, len všadeprítomná paranoja a utrpenie. Hořící keř robil to isté, Sedláčkovej filmu však chýbajú jeho herecké výkony a hlavne výborný scenár, navyše hlavná predstaviteľka by mala vedieť viac, ako len uveriteľne plakať, pričom ani to jej úplne nejde. 3 hviezdy, 65% za záverečných desať minút. A že to nie je tak násilne ambiciózny nepodarok ako Ve stínu, je bohužiaľ chabá útecha (26.08.2014)

Fair Play je nadprůměrný sportovní film se silným příběhem, který se může plně spolehnout na ústřední téma, tedy dilema v různých podobách (brát? riskovat? překládat? podepsat? emigrovat?) a také herectví především představitelek matky a dcery (docela by mě zajímalo, jestli se mi někdy podaří uslyšet Bárdos nepředabovanou…snad jednou). Na druhou stranu, otázka viny a svědomí je právě ženským hrdinkám docela ulehčována. A další postavy působí zas poněkud jednoduše, v určitých případech skoro až černobíle (včetně Barešovy svině…jenže on je umí hrát s takovým přehledem, že mu to člověk stejně „žere“). I některé dialogy vyznívají lehce naivně, klišoidně. Nicméně, kladné dojmy z filmu převládají, a přestože by tam těch běžeckých scén mohlo být víc, kvituju, že se i v našich končinách někdo pokouší natočit kvalitní sportovní drama, a režisérce za něj posílám slabší 4*. (22.08.2014)

Doping v športe, ale celkove napravovanie jedálneho lístka mladým športovcom zo strany lekárov, masérov, diétnych poradcov aj astrológov a liečiteľov a výživových poradcov len utvrdzujú, že nacizmus vôbec nezmizol. Nezmizol za nacizmu, nezmizol za boľševickej despocie (respektíve boľševického kapitalizmu), ako ukazuje film a nemizne ani dnes, čo zase potrvdzujú publikované anabolické česko-slovenské dopingové aféry po roku 1989. "Dobre mienené Rady" trénerov a chemikov by sa totiž počúvať mali, nie? Nezriedka ide o výživové príkazy v záujme dobrého výsledku. Na možný rozvrat organizmu po skončení kariéry, pretekov, turnaja sa nemyslí. A vôbec pritom nemusí ísť o zakázané látky. Stačí striktne určiť skladbu jedálnička a zdravie športovca určené na roky dopredu. Film ukazuje celú tú šialenosť poukázaním na štruktúru zodpovedných: od tajomných eštébácko laboratórnych celebrít, ktoré testovací anabolický program zadajú, dajú si od športovca podpísať jeho dobrovoľný súhlas s chemickým zasieraním organizmu, cez následných, strane prispôsobených lekárov - kontrolujúcich a vyhodnocujúcich úspešnosť dopingu, cez kolegyňu - bežkyňu - spoludopujúcu dievčinu. Významnú úlohu zohráva priposraný tréner a matka. A ak si niekto myslí, že ide iba o obraz zvráteného režimu: má pravdu. Akurát, že ten režim tu s jemnými modifikáciami (v podobe preskupenia priorít niekoľkých ľudských práv, uvoľnenia slobody prejavu a cestovania a čiastočne podnikania) existuje naďalej. (18.11.2014)

Good job. Dobre napísané, pekne zahrané (áááááááh, judit :) s príjemnou atmosférou a dobrou myšlienkou. Bohužiaľ režijne iba adekvátne zvládnuté. Filmu úplne chýbajú nejaké emočné, dramatické alebo akékoľvek iné vrcholy. Celé to ide v jednej ak keď dobrej lajne. Keby to točil Svěrák alebo Michálek kľudne to mohlo ísť na oscary.. Tie 4* sú s prižmúrenými očami, kvôli tomu že je to český film. Nabudúce treba občas pritlačiť na pílu. V tom príbehu a v scenári totiž tie emócie sú. (23.09.2014)