東京家族
Tokyo Family
Réžia:
Jódži JamadaKamera:
Šindži ČikamoriHudba:
Džó HisaišiHrajú:
Isao Hašizume, Jú Aoi, Satoši Cumabuki, Jui Nacukawa, Džun Fubuki, Kazuko Jošijuki, Nendži Kobajaši, Tomoko Nakadžima, Ajumu Marujama, Masahiko Nišimura (viac)Obsahy(2)
V modernom spracovaní slávnej klasiky od Jasudžiró Ozua z roku 1953 Príbeh z Tokia sa starý manželský pár rozhodne vycestovať z Hirošimy do ďalekého Tokia, aby navštívili svoje tri deti a vnúčatá. Všetkých však zastihnú príliš zaneprázdnených na to, aby im obetovali niečo málo zo svojho drahocenného času. Situácia sa vyhrotí po tom, ako matka nečakane umiera a nevedno, kto sa postará o otca. (sochoking)
(viac)Videá (2)
Recenzie (10)
Trochu som mal z toho obavy, lebo originál od Ozu mi nesadol. Jamadova verzia sa ale vyvarovala nedostatkov, ktoré mi na origináli vadili. Už behom pätnástich minút ma film pohltil a prial som si, aby trval čo najdlhšie, lebo som si užíval jednotlivé epizódky tej rodinky. Film nastavuje zrkadlo japonskej spoločnosti v mnohých ohľadoch, ako to tu spomenuli ostatní. Ale nie je to tam tlačené tak strašne nasilu. Kto chce, tak sa nad tým môže zamyslieť a kto nechce, tak sa môže sústrediť čisto na silný príbeh jednotlivých členov rodiny. Mňa najviac bavil márnotratný syn s jeho dokonalou snúbenicou (jéj, Jú Aoi je neskutočne nádherná) a samozrejme ústredná dvojica starčekov. Jak dobrosrdečná babička, ku ktorej je osud nakoniec viac než milostivý a odchádza zo scény so šťastím v srdci, tak aj dedko, ktorý nakoniec milo prekvapí a ukáže sa, že nie je až taký tvrďas. V jeho osvietení na staré kolená vidím nádej. Tak jak sa to podarilo jemu, keďže nebol dokonalým otcom, tak to dáva nádej, že sa to raz podarí aj tým jeho nie ideálnym deťom. Takže celkovo to je za silné 4* a určite si to ešte niekedy pustím. P.S. Díky Zíze a aj Belete za titulky. Ste super prekladateľské duo. ;-) Síce by som to pochopil aj s EN titulkami, ale sledovať to so špičkovými CZ titulkami je ako namiesto hromadnou dopravou cestovať luxusnou limuzínou. Zážitok na úplne inej úrovni. 8/10. ()
Parafráze Ozuova TOKYO MONOGATARI přesazené do současné společnosti. Oproti hlubokému duchovnímu poselství Ozua (v hlasování světových kritiků nejlepší film všech dob) jde o pojetí svou doslovností otevřené širšímu spektru diváků. Občas rozvleklé a na hranici sentimentality, nicméně krásné obrazy a zralé filmařství Jamady si diváka získají. ()
Pomerne plochý a rozvláčny japonský snímok bez väčšej výpovednej hodnoty. Ani Hisaishiho hudba nepozdvihla film a len reflektovala jeho nefarebnosť. Trochu mi Tokyo kazoku pripomenulo československé filmy s trpkým podtónom. Poodhalil veľa z každodenného života v japonskej kultúre, no príbehom nenadchol. ()
Snímka režiséra Yojiho Yamadu z roku 2013 predstavuje remake filmu Tōkyō monogatari, klasiky japonskej kinematografie, ktorá uzrela svetlo sveta šesťdesiat rokov pred ním. Yamadova snímka odieva príbeh Ozuovej pôvodnej predlohy do moderného šatu dvadsiateho prvého storočia, pričom sa však zaoberá rovnakou problematikou - dospelé deti už nemajú čas na svojich rodičov, ktorí ich prichádzajú navštíviť do Tokia. Podobne ako v prípade pôvodného filmu, aj v tomto prípade sa režisér Yamada s rozprávaním nikam neponáhľa. Dej necháva pozvoľne plynúť, pričom prakticky na nič nekladie špecifický dôraz. Postavy zdanlivo necháva, aby sa v rámci príbehu vyvíjali samy, vďaka čomu sa postupne posúva aj dejová línia. Vo filme možno vnímať jasné paralely, respektíve identické scény, aké sa vyskytujú aj v o šesť dekád staršej snímke. To so sebou však, bohužiaľ, prináša aj skutočnosť, že Yamadovo dielo trpí rovnakým neduhom, ako aj Ozuov počin. A síce, že pomalosť, ktorá je jeho najvýraznejším rysom, je zároveň jeho katom, ktorý nepomáha celkovej filmovej kvalite. Pomalosť dominuje predovšetkým v prvých dvoch tretinách snímky, ktoré do veľkej miery určujú jej celkovú kvalitu. Verdikt - priemer. A to aj napriek tomu, že záverečná tretina je - myslené v dobrom - kvalitatívne niekde úplne inde ako zvyšok snímky. Ak by bola samostatným filmom, pokojne by mohla ašpirovať na najvyššie hodnotiace známky. Jej najvýraznejším aspektom je bez pochýb herecké obsadenie. To síce svoje kvality dokazuje naprieč celým filmom, ale v jeho záverečnej časti exceluje. Vynikajúci sú predovšetkým Isao Hashizume v role starého otca Shukichiho, Satoshi Tsumabuki ako syn Shoji či Yu Aoi ako Noriko, Shojiho priateľka. Tôkyô kazoku, podobne ako jeho predloha z roku 1953, má najmä silné stránky. Ale ako sme už uviedli, najvýraznejší prvok je aj v tomto prípade tým, čo najväčšmi znižuje jeho kvalitu. V každom prípade je Yamadov film veľmi dobrou rodinnou drámou zo súdobého Japonska. ()
Neuvěřitelně skvěle zahrané, všechny ty detaily, záchvěvy v obličeji, postoj, držení rukou… Isao Hašizune a Kazuko Jošijuki jako starší pár byli nepřekonatelní. Velmi zdatně jim sekundovali i ostatní a pokud bych z nich měla někoho vypíchnout, byl by to Satoši Cumabuki za výborné zvládnutí "emočního výbuchu" na střeše nemocnice. Je to komorní film, jen zobrazuje návštěvu rodičů-prarodičů z venkova v hlavním městě. Jenomže jejich společensky úspěšné děti na ně nemají čas, ani náladu a je až bolestné, jak to vše s úsměvem zvládají. Film kritizuje současnou japonskou společnost a obrací se ke starým hodnotám, kdy rodina a stáří ještě něco znamenalo (hlavně v podobě postavy Aoi Jú – ačkoliv zde příběh lehce sklouzává k naivitě). Neuvěřitelně silný film, který nesedne každému a ne každý je ochotný naslouchat šepotu důchodců. Lepší 4*. Titulky. ()
Reklama