Kandidát

„Ako ten hokejista?“ – „Ne, jako to žrádlo také hengavé.“ Trvalo dosť dlho, nejakých 20 – 25 minút, kým som tomu prišiel na chuť/kým sa to rozbehlo. Ale potom to patrične šliapalo a malo to momenty až na 80%. Veľa tomu dáva hlavne dvojka Kubovčík/Dlouhý. Kubovčík zjavne pár svojich scén tradične improvizoval, Dlouhý je potom super, ako pri tých jeho kecoch dokázal zachovať vážnu tvár. V budúcnosti by som sa nebránil ich spin-offu/rip-offu. Veľmi dobrý je však aj Marek Majeský, ktorého inak obvykle nemám moc v láske. Audiovizuálna podoba je na slovenské pomery ohromujúca. Kladne hodnotím aj trúfalý a zvláštny, ale v konečnom efekte výborný nápad nedať Potôňovi tvár. Ale so scenárom je to horšie. Čím vlastne Potôň tak bodoval u voličov? Tým, že bol potomok Ľudovíta Štúra a jednou (trápnou) tlačovkou? A tiež som nepochopil hlášku „asi začínam byť paranoický“, ktorá padne tesne po tom, čo týpkovi niekto poslal výhražné CD. Niektorým dialógom nie je rozumieť, mali ich otitulkovať. Finálne rozuzlenie síce nie je šokujúce, ale pri obľube niektorých slovenských režisérov nakrúcať „nijaké“ konce (kedy sa polovicu odpovedí na otázky nikdy nedozvieme) ma vystríhala. Predbežne som počítal s možnosťou, že Kandidát ponúkne podobný (ne)koniec. Našťastie neponúkol a všetko sa nevýnimočne, ale vcelku pekne vysvetlilo. Výrazným plusom sú hlášky („Ty ma vôbec nepočúvaš.“; „Závidíš takému koko*ovi?“; „No dobre, ale ja som to hovoril po slovensky.“; „Nerobil si v Klausovej ochranke?“; „Mi napadlo, či ju náhodou nezahrabali niekde v lese.“; „Praha Hrdlořezy.“). Ako celok to hodnotím pozitívne. Zaujímavý pohľad do zákulisia slovenskej politiky a toho, ako sa dá manipulovať. Všetkými. Vždy. A za akýchkoľvek okolností. (22.07.2018)

Takže, dá sa to keď sa chce príp. vie. Remeselne fantastické* , vynikajúco zahrané *, skvelo napísané * . Film má spád *, gule* , ambície* aj to srdiečko* . Hodnotiace absolútno 10/10 *. legenda * - na slovenské pomery normálne je to na nejakých 5 - 6/10 , takže kto chce môže priemerovať. ja zaokrúhľujem na 4* Ale tadeto vedie cesta a Karáskovi by som nemal problém nechať režírovať napr. Saw 9 a mohla by to byť megapecka * P.S. darmo, film v ktorom je Judit Bárdos nemôže byť zlý (31.10.2014)

Aj keď sa na tom autorsky podieľal psycho libtard Havran, nakoniec sa ukázalo, že tento film ukázal krásnu slovenskú realitu. Bol akoby profétom budúcich udalostí. Veď už len tá veta: Za dva mesiace urobím z neznámeho niktoša prezidenta (parafráza) sedí úplne ako riť na šerbeľ aj na mafiána Kisku (toho sme ale mohli poznať aspoň ako tak z nadácie a Popradčania aj ako zlodeja pozemkov), ale stopercentne to platí na pani zo skládky, ktorá sa stala v roku 2019 z neznámeho nič prezidentkou a bude tam sedieť 10 rokov. (16.10.2020)

“Slovensko ste vy…“ aneb síla médií v přímém přenosu. Vynikající návod, jak vyrobit dokonalého prezidentského kandidáta z naprosto neznámého člověka. O něj, o kandidáta, tu jde ovšem až na posledním místě. Pro mě nečekaně hodně slušná thrillerová parodie na současné politické a mediální praktiky. Jestli to tak opravdu funguje, pak nás potěš Pánbůh nebo raději příroda… Filmová výzva 2015 – filmy, doporučené uživatelkou harfuska. (08.09.2015)

Filmy Made in Slovakia obchádzam v kinách oblúkom už dlhšiu dobu a radšej si zbehnem užiť kultúru do niektorej z mojich obľúbených činohier. Aj tie sú dôkazom toho, že na Slovensku vôbec nemáme núdzu o kvalitných hercov, práve naopak. Problém sa teda asi skrýva za kamerou, v neschopnosti režisérov a tvorcov. Karásek sa týmto stáva malou nádejou a tento film akousi predlohou pre budúce pokusy ostatných tvorcov. K filmu snáď len toľko, že miestami som sa naozaj cítil ako v divadle. Herci hrali v pohode, prirodzene (samozrejme sa našli výnimky - viď Hilmerová) a hlavne ich postavy sú uveriteľné a mali charakter. Miestami možno trošku prestrelili a prehrávali, ale aj to sa cení viac, než by som sa mal pozerať na herecké polená, ktoré idú do svojej postavy bez akéhokoľvek zápalu. Pri dialógoch som konečne neškrípal zubami, samozrejme aj v tomto smere by sa ešte dalo zapracovať, ale poväčšine som si ich naozaj vychutnával. Keď bolo treba, tak dokázali vygradovať atmosféru, naopak veľa priestoru dostával čierny a cynický humor, ktorý perfektne vykreslil situáciu súčasnej bezradnosti voči hrám na politickom vrcholku ľadovca. No a samostatnou kapitolou je audiovizuálne spracovanie, ktoré v súčasnej domácej produkcii nemá súpera. Puntičkárske hranie sa s kamerou, strihom, filtrami prinieslo svoje ovocie (miestami má divák až pocit, že sleduje jeden veľký drahý videoklip) a hudobné portfólio taktiež vkusné a trefné. Takže na moje prekvapenie, po dlhých rokoch čakania sa v tuzemsku objavil inovatívny film, ku ktorému sa rád po čase vrátim. 80%. (13.10.2013)