Od Fica do Fica

Když někdo populárně prezentuje nepopulární téma, vždycky mi to trochu zavání. Asi proto je mi tak sympatický nepřikrášlený styl režisérky Piussi. Události prostě zaznamenává tak, jak přijdou a stejně tak je prezentuje.. a především u toho na sebe neupozorňuje. Právě v tomto případě se hlavní objekt zájmu prezentoval, projevil a znemožnil zcela sám. (31.07.2014)

Spíše zachycení nějakého výseku skutečnosti, ze kterého by se dala vytvořit reportáž do publicistického televizního pořadu. Jako celovečerní dokument je to poměrně slabé. Zoufalství, které mohou Slováci pociťovat však chápu. Ale snaha najít nějaké řešení zde naprosto selhává a občané se snaží demokracii nahradit lynčováním, vypískáním druhé strany a vulgárními pokřiky. Good luck. (11.08.2013)

"Výroba filmu nebola podporená žiadnou finančnou skupinou, televíziou ani fondom." Ani sa nečudujem. Ja by som na toto penieze tiež nedal. Riadna amatérčina. O čom to malo byť? Dementný úvod, nudný zvyšok (siahodlhé zábery do zákulisia protestov sú možno exkluzívne, ale absolútne nezaujímavé). Pri takejto koncepcii "rozprávnia" príbehu bez scenára by neobstál ani krátkometrážny film, nieto celovečerák. Čo sa týka témy a posolstva, ide len o to, že tí, čo kričia, že chcú slobodu a spravodlivosť, sú ochotí dosiahnuť ju aj za cenu porušenia slobody a spravodlivosti... Lenže takúto pointu si musíte skôr domyslieť, pretože režisérka nedokáže povedať, o čo jej vlastne išlo... (16.03.2014)

Dokument, ktorému by sa dalo (tak ako každému jednému od autorky) vyčítať množstvo chýb. Počnúc amatérskou formálnou stránkou, až po to, že "sme sa nedozvedeli predsa nič nové". Zuzana Piussi mi nie je síce dva krát sympatická, ale myslím že minimálne rešpekt si za svoju činnosť zaslúži. To v akých (ne)podmienkach pracuje alebo za to, že sa s tvrdohlavosťou púšťa do tém, ktoré ľudia radšej vidieť nechcú. Od Fica do Fica je takým malým nastaveným zrkadlom, kde si každý myslím nájde to svoje (prípadne to celé poriadne ofrfle). Nie tak výpovedné ako Nemoc Tretej Moci, ale aj tentokrát dávam palec hore. (22.12.2012)

Práve vďaka takýmto tendenčným vodítkam politologického kvocientu, ktorý i Piussu odvádza na akési ideologické rozhranie pravica-ľavica, že zlo a tragédia spoločnosti sa nachádza na mítingoch HZDS,SNS a Smeru a nie tak na tých od Ivety Radičovej či Igora Matoviča živý túto chorú hru pre sklamaných voličov. Samozrejme, okrem toho dokument oprašuje akýsi historicko-dokumentárny generalizujúci progres vôle a bezmocnosti, ktorý sa dotýka hoci i organizátorov protestov, ktorý viedli protesty súvisiace s kauzou Gorilou. Ale neustále dávané na zreteľ protificovskú kartu ako oslobodzujúci čin v našom Gorilistane je odpudivé, kauza odpočúvania na Vazovovej je o privatizáciách z druhej Dzurindovej vlády a som si istý, že keby dáky odvážny pracovník SIS-ky odpočúval byt J&T tak vyjdú na povrch rovnaké zástupné materiály, ktoré by nášho hlavného demagóga odmaskovali viacej, ako samotné pitie koly. Od Fica do Fica mohol byť ukážkovým nástrojom zrkadla spoločnosti, ale na to by sa musel viacej odosobniť a netĺcť rozumy. Ak na to pristúpil (práve spomínané buldočie hádky a nezaujatosť pri obskúrnych protestoch), vtedy bol i kinematograficky zaujímavý. Ak mal v žargóne pre diváka, ktorý dokument sledoval čo i len nenápadnú sériu jednostrannosti, ktorú som miestami cítil v každých dvadsiatich sekundách, skĺzol k absolútnej amatérčine. (12.08.2016)