The Grasp of the State
VOD (1)
Obsahy(1)
Režisérka Zuzana Piussi začala nakrúcať svoj film zo zúfalstva. Od volieb 2010 do volieb 2012 pozerala okolo seba s otvorenými očami a zaznamenávala. Predvolebné kampane, politikov, ich voličov, demonštrácie proti Gorile, organizátorov týchto protestov…Výsledkom je fascinujúci pohľad na stav spoločnosti po 20 rokoch slobodnej samostatnosti. Slovensko, aké si nechceme pripustiť. Tento autentický dokument je potrebné vidieť. Pre vlastné zdravie a na vlastné riziko. V prípade nevoľnosti vyhľadajme svojho ošetrujúceho lekára. Pre istotu. Zaslúžime si to. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (66)
Dokument jako nástroj artikulace občanského zoufalství a deziluze? Proč ne. Bohužel se podobná věc dá provést s mnohem větší elegancí a formální bravurou, než jakou nabídne autorčin nepěkný hlas a mikrofon trčící do kamery. Působí to spíš dojmem středoškolského cvičení, jehož výsledkem není ani tak vyhrocená autenticita, jako místy rozčilující neučesanost. I tak hodnotím Od Fica do Fica poměrně vysoko. To, že autorce mnozí vyčítají blbopis, jednostrannost atd. nelze brát úplně vážně. Piussi zkoumá self-promo, performance, kampaň, čili snahu "moci" komunikovat s občany a vice versa - občany snažící se organizovaně komunikovat se "státní mocí". Daří se jí to hodně dobře i proto, že nezaujímá angažovaná stanoviska a zobrazuje i domnělé "ne-mocenské" jedince opojené mocí (pasáže z anti-gorilích porad jsou neobyčejně podnětné k analýze nemožnosti autentického rovnostářského hnutí). Výsledný dojem není levně usměrňované "moorovské" rozhořčení, ale spíše klusákovsko-remundovská fraška, z níž skutečně trčí krize komunikace i prázdnota slov a činů, která zachvátila zdejší parlamentní demokracie. Je omylem žádat od dokumentaristy objektivitu a hlubokou analýzu - spíš to svědčí o tom, jak moc chceme, aby někdo myslel a formuloval za nás. Piussi natočila nehezký materiál, který nabízí dost podnětů k zamyšlení. Pokud to zase skončí jen u nasraných odsudků "omezené subjektivní dokumentaristiky", anebo nadšených proklamací "událost roku", jen to svědčí o tom, že autorčino zoufalství je v jádru oprávněné. ()
Pozrel som si dokument od Fica do Fica a musim povedat, ze toto je dokumentarny HNOJ. Autorka Piussi tu vystupuje ako ta, ktorej nazor /na tie jej kauzy, ktorymi ona zije/ je jediny spravny, neomylny a dokonaly. Ludia, co by jej protirecili, po tych tu niet ani chyru ani slychu. Amatercina najhrubsieho kalibru- presne to je dokument - Od Fica do Fica -, a to som videl dostatok dokumentov, da sa povedat stovky. Ze "slovenska filmova tvorba" po Novembri 1989 je hnoj, som si zvykol. Ale ze ma niekto tendencie kvalitne pohnojit aj tocenie dokumentov, to mi je novum. PS Preco za totality a najbrutalnejsej normalizacie sme tocili v byv. Ceskoslovensku same vyborne filmy /Kladivo na Carodejnice..../ a teraz, ked je demokracia a su podstatne vacsie moznosti, tocime jeden vykal za druhym? Dokumentu davam 6 % ()
Objektivita pokrivkáva tak ako aj vyváženosť. Viac sa hádzalo na lavicu ako na pravicu, ale pozretie nelutujem. Povedalo sa to čo viem a to, že ludia su ako stádo ovci. Každý chce zmenu, ale predstavuje si to ináč. Spoločne bok po boku tam stál niekto kto chcel návrat socializmu, zaritý kresťan čo chcel priamu demokraciu na kresťanských hodnotách a anarchista čo možno ani sám nevedel čo chce, a mnoho iných. To je ťažké nájsť spoločnú reč. Napokom aj tak protestujúcich použili ako hajzelpapier a keby sa dostali k moci tak sa na ních vyseru. Prvé čo treba zmeniť je myslenie ludí. Haščák mal pravdu. Ludia o tom prt vedia a vnímaju to len povrchne, a zakladajú si na tom čo jedna babka povedala. Vymité mozgi z reklám a propagandy rozhodujú vo volbách o tom, o čom nemajú ani šajnu a odmenení su ďalsím mediálnym výplachom. ()
"Výroba filmu nebola podporená žiadnou finančnou skupinou, televíziou ani fondom." Ani sa nečudujem. Ja by som na toto penieze tiež nedal. Riadna amatérčina. O čom to malo byť? Dementný úvod, nudný zvyšok (siahodlhé zábery do zákulisia protestov sú možno exkluzívne, ale absolútne nezaujímavé). Pri takejto koncepcii "rozprávnia" príbehu bez scenára by neobstál ani krátkometrážny film, nieto celovečerák. Čo sa týka témy a posolstva, ide len o to, že tí, čo kričia, že chcú slobodu a spravodlivosť, sú ochotí dosiahnuť ju aj za cenu porušenia slobody a spravodlivosti... Lenže takúto pointu si musíte skôr domyslieť, pretože režisérka nedokáže povedať, o čo jej vlastne išlo... ()
Tento film nie je nestranný, chýbajú mu názory druhej strany. Taktiež treba povedať, že to nie je veľké umenie, lebo ukazuje uhlom a umiestnením kamery, akoby na kampane pravicových strán nikto nechodil a hneď na to ukazuje ako vyhrali voľby. Zároveň robí z organizátorov protestov Gorila neschopákov a hlupákov, z politológov a bársakých mediálne známych ľudí pomaly géniov. Nevravím, že v tomto dokumente nemajú pravdu, lebo majú, ale nie je to dobre natočené. Viete tento film ukázal, že rok 1968 sa opakoval a šanca, keď sme mali možnosť niečo vytvoriť, keď bolo všetko spontánne a nikto to nevedel kontrolovať sa opäť nevyužila. Preto sa bojím, že sa bude opakovať rok 1989 a politici a finančníci len prezlečú opäť kabáty, lebo k zmene bude musieť raz prísť, takto to ďalej nejde. Najhoršie je však, že nikto nevie, čo chce, dokonca ani o tej priamej demokracii skoro nikto nič nevie a tak je ťažké povaliť režim, ak nemáte alternatívy, neviete, čo chcete, celú súčasnosť chce niekto povaliť aj s tým dobrým, preto protesty nemali šancu na úspech, ani sami organizátori neboli veľmi vzdelaní a to mali veľkú možnosť niečo zmeniť. Som smutný, že tie protesty sa snažili zneužiť, či už hnutie 99%, komunisti a iní. V roku 1968 zničili veľa cudzie armády, dnes k tomu prispeli nielen slabí organizátori, ale aj policajti a tvrdá zakopaná moc, lebo v takom roku 1989, bol už režim nalomený, pád bol len otázkou času, preto toto má skôr paralely s rokom 1968, kedy Dubček mohol stvoriť tiež niečo veľké a dnes sme už nemuseli protestovať. Na začiatku roka som zakladateľovi stránky Spravodajská alternatíva predpovedal, že zvýši počet svojich členov na stránke viac než dvojnásobne, prišla Gorila a stalo sa tak, lebo sme aj pomocou nej šírili rôzne materiály, tam som sa angažoval a hlavne internet pomohol zorganizovať tieto protesty. Je smutné, aký smer sme nabrali hneď v nasledujúcich voľbách, ideme s Európskou úniou na večné časy, ako to bolo v minulosti so Sovietskym zväzom, dúfam, že nenastane ďalší Černobyľ, nemyslím to priamo. Najsinejší moment z tohto filmu je výrok: "Národ kričí: "Chyťte zlodeja," no rád by bol na jeho mieste." Neviem, či sme taká mentalita, ale ak chceme nejaký švajčiarsky model zmiešaný s nórskym, islandským a nejakými kresťanskými princípmi, musíme byť vzdelaní, musíme to ozaj chcieť. Ja som duchovne už list obrátil, už čítam ďalšie kapitoly, či ho obrátim aj v praxi je otázne. Všetci chceme spravodlivosť, ale žijeme na druhej strane jednej mince, v kapitalizme, ktorý v roku 1989 nahradil komunizmus, ale je obsahovo rovnaký, lebo slobody bez peňazí v praxi akosi niet, stále sme väznení. Nemôžem si dovoliť nič zmeniť, lebo aj za uprdnutie odo mňa už pomaly niekto niečo chce, takže nemôžem robiť, čo chcem, myslím stále prax a nie už duchovno. Obdobie temna stále trvá, len si to ľudia neuvedomujú. Tento film na to jasne upozornil, napriek svojim chybám a naivite. Ani k tým pravičiarom, čo rozpredali krajinu by som sa neprikláňal, ako povedal pán Baránek, túto krajinu treba založiť odznova, povedzme si, kto už je hrdý na to, čo spravil Mečiar, čo nasledovalo potom, ako krajinu za jeho vlády a vlády počas rokov 1989 až 1994 rozkradli, následne v rokoch 1998 až 2006 rozpredali a následne počas 2006 až v súčasnosti opäť rozkradli. Film smutný, jednoduchý, ale pravdivý. () (menej) (viac)
Galéria (3)
Fotka © 40. Letní filmová škola
Zaujímavosti (2)
- Hlavnými aktérmi väčšiny minutáže snímky Od Fica do Fica sú davy, ktoré sa začiatkom roka 2012 vydali do ulíc na protest proti kauze Gorila. (Sufferer)
- Slovenská multikina a veřejnoprávní RTVS odmítli dokument odvysílat. Oficiálně proto, že film údajně nebyl dokončený. Podle autorů ale představitelé kin uvedli, že dokument je příliš politický. Piussi byla tak nucena film šířit pouze prostřednictvím internetu. (ČSFD)
Reklama