Cartouche

• V čisto hypotetickej rovine si viem predstaviť i to, že povedzme francúzsky lupič par excellence → Louis Dominique Garthausen, ktorý vystupoval aj pod inými menami, ako sú napríklad Cartouche, či trebárs i Louis Bourguignon, a zase na druhej strane náš vari celkom najvýznamnejší bandita → Juraj Jánošík, sa mohli dokonca i fyzicky stretnúť, keďže žili a pobývali na tomto svete v rovnakej dobe, čo by nemuselo byť v konečnom dôsledku úplne najhoršou možnou eventualitou, keď si následne dovolím pokračovať v miernejšom fantazírovaní asi v takom význame, že ak by dajme tomu ešte spojili svoje úsilie dohromady, spočívajúce skrátka v tom, že by i naďalej bohatým kradli majetky, ktoré by rozdávali chudobným, tak vtedy by sa mohli stať pravdepodobne naprosto (ne)ohrozenými, pretože skôr, či neskôr, by mohla vzniknúť bitka medzi (obi)dvomi mužmi, ktorá by nakoniec vyústila do astronomických rozmerov?  • Na samý úvod som sa najprv viac zamyslel nad týmito, vskutku legendárnymi, ľudovými hrdinami, ktorí mi zasa nepripomínajú nikoho iného, než zrovna anglického zbojníka zo sherwoodského lesa → Robina Hooda, ktorý je predsa trochu viacej opradený rúškom tajomstva, než predchádzajúci dvaja páni, pričom filmári sa zvyčajne venovali výhradne iba posledne menovanému, ktorému ponúkli neúrekom filmových možností, medzi ktorými najviac vyčnieva akurát to z roku 1938, a to konkrétne s titulom The Adventures of Robin Hood, kde sa preslávil nikto iný, ako práve Errol Flynn, ktorý sa stal vďaka tejto postave nesmrteľným. • ...Povedal by som, že Jean-Paul Belmondo štylizoval svojho protagonistu nielen do kože Errola Flynna, ale zároveň aj do samotného Douglasa Fairbanksa, ktorý sa ešte v nemom filme zaskvel, ako Zorro pomstiteľ, kedy si pamätám, že sa nasledujúci, hereckí predstavitelia zakaždým podpisovali veľkým "Zedkom" , že zas Cartouche sa pre zmenu podpisoval typickým "Céčkom" , kedy všetkým zástupcom určite nechýbal neustály pohyb v priam pohlcujúcich a v dych vyrážajúcich, dynamických záberoch, kedy sa kameramani zväčša zameriavali na celé telá hercov, čím ich v podstate nechávali priamo pred kamerou maximálne vyniknúť, pretože sa teraz nevyužívali výstupy kaskadérov. • Režisér, Philippe de Broca, ma dostatočne zamestnával množstvom dobrodružnej akcie v kombinácii komediálneho nádychu, ktorých bolo miestami možno až nadmieru, do čoho vzápätí taktiež pridával i pestrofarebné kostýmy, ktoré zaujímavo vyobliekaný ansámbel privádzal do najrôznejších, krkolomných situácii, alebo čo sa týka scenáristickej stránky, tak občas na mňa (za)pôsobila až prekombinovaným spôsobom, čo ma niekedy privádzalo do zúfalstva (smiech) • Summa summarum: Z tohto filmu som mal nadštandardne kvalitný pocit, a to už iba z toho prostého hľadiska, že v súčasnom stave samých brakov, sa takéto počiny vôbec nenakrúcajú, a už ani nikdy nakrúcať nebudú, lebo dnešným tvorcom chýba elán na to potrebný, no treba sa rovnako zamyslieť aj na tým, či by aktuálne, zhýčkané publikum, na túto hru i pristúpilo? Bébel sa azda až týmto stvárnením konkrétnej postavy, natrvalo zapísal i do širšieho a hlbokého po(d)vedomia divákov. (02.11.2022) (menej) (viac)