Valec a husle

Snímek neuvěřitelně poznamenaný dobovou ideologií, ale zároveň velmi dobře natočený, zahraný a poetický (tak trochu ve stylu Vláčilovy Holubice nebo Jasného Touhy). V paměti mi subjektivně nejvíc uvízlo, jak moc se Sergej i malý Saša podobali stylem vystupování a oblékání Jamesi Deanovi v Rebelu bez příčiny. (07.08.2017)

Veľmi milý film, kde cítiť, že režisér to s deckami pred plátnom vie, respektíve že má na natáčanie s nimi talent aj nervy. Valec a husle, či skôr husle a valec, takto by sme mohli nazvať jednotlivé epizódky filmu. Po skúške na husliach a dobrodružstve na parnom valci nasledujú ešte ďalšie a vtip Tarkovského stále neopúšťa. Škoda, že tento materiál nebol využitý ako základ nejakého neskoršieho detského seriálu, čo by bolo ďalej, by ma veľmi zaujímalo. Možno aj preto, že film má skôr akýsi filozofický koniec a necháva veci otvorené. (30.07.2017)

Strety dvoch rozdielnych svetov - dospelého a detského - vo veľmi citlivom prevedení. Spočiatku som si myslel, že ma čaká zbytočne naťahovaná a sentimentálna sonda do duše ruskej spoločnosti. Kupodivu to tak nebolo. Tarkovskij sa pozerá na svet detskými očami a celé vnímanie toho čo je správne, čo nie, je tu vnímané hlavným hrdinom Sašom. Sergei - vodič válca je zase akýmsi mentorom a spriaznenou dušou. Títo dvaja sa jeden deň stretnú a zistia že si majú veľa čo povedať aj predať. Film má svoje slabé miesta ale má aj svoje čaro, ktoré sa mu nedá uprieť. Či už sa jedná o krásne podané herecké výkony, alebo práca s kamerou, alebo hudba a hlavne ústredný husľový motív, ktoré krásne dotvárali rušnú atmosféru mesta, ktorá sa striedala z pokojom zapadnutých uličiek a obytných častí. Nie dokonalý, ale rozhodne zaujímavý film. (21.06.2011)

Asi nejsrozumitelnější ze všech Tarkovského filmů (když pominu jeho první dva studentské filmy.) I když se sám Tarkovský bránil označení poetický, tento příběh má v sobě tolik poetiky, že mi přípománá Vláčilův ranný film Skleněná oblaka. Velmi sugestivně podaný minipříběh, epizodka ze života malého chlapce a dospělého muže. (04.08.2017)

Mimoriadny, majstrovský, skvelý a mladý A.Tarkovskij, ešte ako študent filmovej školy, ktorý sa parádne uvádza do filmového sveta. Tento a jeho debut (Ivanovo detstvo), sú vôbec najviac „znesiteľnými” vecami pre úplne obyčajného, bežného f. konzumenta. A čo tie ďalšie ? Tak, to je už oveľa zložitejšie... _V trištvrte hodine som videl fascinujúce a zázračné postupy sovietskeho d.p. Vadima Jusova, ktorý sa zároveň na čas stáva dvorným spolupracovníkom budúceho režisérskeho mága... Ale nielen preto som si veľmi obľúbil absolventský : Valec a husle. Ja ako divák som bol doslova očarený touto filmovou rečou, keď som si tajne želal, aby sa tu ešte niečo zlomilo. I napriek tomu tu nebolo núdze o všelijaké zvraty, najmä ten pred kinom, v samom závere. Kamarátstvo medzi 7-ročným nadaným muzikantom Sašom a dospelým robotníkom, cestárom Sergejom bolo neobyčajné, až zvláštne. Totiž, okolo tohto „génia” sa neustále pohybuje akýsi „detský gang” , ktorý si ho stále doberá, terorizuje a šikanuje. Až jedného dňa si ho zastane práve tento sympatický chlapík, ktorý si ho vezme pod svoje „ochranné krídla” ... A to je začiatok, kedy vzniká priateľstvo. Kvalitná záležitosť, ktorú odporúčam najmä skalopevným obdivovateľom Andreja Tarkovskijho. (29.06.2019)