Berberian Sound Studio

Zaručená uspávanka o.. vlastne o ničom. Celý čas čakáte kým sa niečo udeje, nejaké prepnutie v mozgu hlavnej postavy, pričom sa z neho vykľuje psychopatický vrah s narušenou mysľou (lebo so všetkým prepáčením, ksicht na to teda má) alebo akákoľvek hororová ľahôdka, ktorá by uspokojila moje očakávanie. No ono nič. Rozťahané, nezáživné, nedotiahnuté do aspoň mierne úspešného konca. (08.09.2013)

Ani jeden z konfliktov, ktoré by mali byť nosnou časťou filmu, nefunguje a to hlavne paranoja hlavného hrdinu, ktorá je úplne vycucaná z prsta. Vizuálna stránka je síce skvelá, ale na rozdiel od takej Amer ani zďaleka nie taká podmanivá, aby dokázala vyvážiť vyprahnutý scenár. Takto vyzerá film, ktorý točí niekto, kto sa nikdy nemal stať režisérom a mal robiť kameramana/zvukára. (11.10.2016)

O tom, aké je najstrašideľnejšie to, čo nevidíme, o čom sú nám poskytnuté len náznaky a obrysy a naša myseľ, presnejšie fantázia si obraz dotvorí sama sa popísalo nehorázne veľa, napr. samotný majster hororovej literatúry, H.P. Lovecraft, tento fakt veľmi rád zachytával v texte svojim častým "slovami neopísateľné". ......... A v tom spočíva báza aj funkcia celého Berberian Sound Studia. Obraz síce ostáva naďalej bohatou pastvou pre oči, prísun podmanivých obrazov oveľa prevyšuje kdejaký súčasný "čistý horor", pritom si postačí bez zobrazovania explicitných orgií alebo priamočiarych bizarností, jeho najdesivejšou charakterovou stránkou je klaustrofobický ráz - celý film sa odohráva v uzavretých tesných priestoroch, kde je svetlo vyslovene syntetickou záležitosťou a kopy zeleniny tvoria spoľahlivo makabrózny ekvivalent hororových rekvizít. ......... Ďalej sa už do popredia sunie zvuková stopa, využitá so sympatickou dávkou jak desivosti, tak čierneho humoru. je to v podstate film, ktorého jadro vychádza z iného filmu, ktorý divák pozná len z fragmentov jeho zvukovej stopy a spomenutých poznámok o jednotlivých scénach jasne narážajúcich na Argentovu SUSPIRIU a iné snímky z radov talianskeho giallo filmu, ba čo viac, niektoré z "hviezd" danej filmovej odnože prispeli do Berberian S. Studia nahratím svojho ikonického kriku - ozveny (zlatých) rokov sedemdesiatych. ......... Práve mystérium talianskeho subžánru giallo sa časom prediera do snímky samotnej, film vstupuje do filmu - Berberian sound studio sa stáva zaujímavou poctou a invenčnou hrou so subžánrom zároveň. Zachytáva klasické overené postupy filmárskeho umenia ale nepôsobí ako klišé, keďže ich ohýba do formy svojho zaujímavého kľúčového nápadu. Sledujete prienik filmu do filmu, zaujímavú viac plánovú hru a zároveň sugestívnu žánrovku, vychutnávajúcu si jej klasické fragmenty precízneho remesla , vychádzajúcu niekde z útrob psychiky - kľúčový je neurčitok. Snímka sa utápa v neistote, nepodáva divákovi veľa informácii, a rozpitej dejovej línii, ktorá sa s radosťou stráca a ponecháva miesto čistému psychologickému prenikaniu hlboko pod kožu. Vytvára vskutku husté mystérium, aj keď s deficitom redšieho scenáru. Stáva sa, že s naťahovaním plôch vznikajú hluché miesta, kam nedočahuje atmosféra a inak mimoridna sugestívnosť, ktorou je dielo vo väčšine prípadov signifikantné. (09.09.2013)

Snímek ukazující, jak se dělají zvuky, ruchy a postsynchrony k hororu, nemusí být zákonitě také horor, byť se docela nabízel. Gilderoy měl s režisérem i producentem neskutečnou trpělivost. Stále jsem čekal, kdy se jejich šikaně vzepře a oni zůstanou v tratolišti krve. Hlavně jde o zajímavý kousek s pohledem do zákulisí ve smyslu, jak se to dělá. Stále jsem přemýšlel, o jaký film šlo...Suspiria? Phenomena? Vzhledem ke Goblinovi jsem si tipoval Argenta, jehož vizáží i režisér tak trochu připomínal. Jenže kromě čarodějnické akademie se do toho začala míchat historie s inkvizicí a mučením čarodějnic, tudíž jsem došel pro sebe k závěru, že šlo o fiktivní film. Neukazovat, co se děje na plátně ve studiu, bylo sice chytré, ale já pořád čekal, kdy se alespoň kousek filmu objeví. Nakonec pár scén problesklo, ale raději bych viděl jiné. Jedna z působivých scén bylo prostoupení reality s filmem. Za srdce mne ale tenhle kousek nevzal... (11.11.2020)

Film, ktorý si zrejme pre uchopenie všetkého vyžaduje viaceré zhliadnutia. Na prvý krát som sa dokázal plne sústrediť viac menej iba na sexuálne motívy. Submisívny chlapík medzi talianskymi čávami, komandujúcich sexy herečky príkazmi, pripomínajúcich pasákov a prostitútky. Ako sa so situáciou vyrovná Jonesova postava? Bude vôbec schopná ozvučiť film, kde je žena trýznená a vraždená? Je táto práca iba o peniazoch? Strickland v treťom dejstve zachádza možno až príliš do tajomna/ absurdna až neuchopiteľnosti a niet divu, že aj inteligentí diváci môžu byť nakoniec rozčarovaní. Akoby chvíľami hovoril, že kto jeho film správne neinterpretuje, je sprostý. Ale BSS ubieha svižnejšie a bavil ma viac, ako ťažkopádne Motýle. (07.12.2016)