Stará puška

Příběh o ztrátě a pomstě nepřináší nic nového. Já mám takové filmy rád, Noireta také, takže jsem se docela bavil, ale moc nechápu ten úspěch u odborníků. Spíše mi to přijde jako komerční film, který se snaží o umění pomocí spousty flashbacků, které mě zase dost rušily, neboť zpomalovaly výrazně děj. Film získal Césara za nejlepší film, hudbu a Philippe Noiret za hlavní roli (byl skutečně výborný). Nominován byl režisér, scénář (nechápu proč), kamera, střih, zvuk a ve vedlejší roli Francoise Jean Bouise. (29.08.2003)

Film se silným tématem pomsty za smrt blízkých, kdy člověk necítí strach z vlastní smrti. Ovšem zpracování mi moc nesedlo. Často mi připadalo nenápaditý, navíc ani vizuálně to nebylo moc přesvědčivý (a to beru v potaz, že jde o třicet let starej film). Tvůrci až moc spolíhali na to, že maji působivou předlohu a suverénní herce, a trochu podcenili formu, zdá se mi, a to mě při sledování poněkud rušilo a bránilo mi naplno se ponořit do příběhu. (27.11.2007)

Stará puška sa zrovna tomuto konkrétnemu protagonistovi - chirurgovi - Julienovi "partizánovi" Dandieuovi, zrejme určite na niečo podstatné neskoršie hodí, len zatiaľ ešte netreba predbiehať nasledujúce udalosti, nakoľko ani nechcem zbytočne zachádzať do najmenších, scenáristických detailov, čiže inými slovami povedané, spoilerovať toto, vskutku, celkom zaujímavé dianie, maximálne iba tak naznačím, že pravdepodobne bude strieľať len po nejakých, „divých sviniach”, pretože sa zo začiatku javí byť akýmsi zapáleným pacifistom, ktorý by proste ani muche neublížil? • Uvidíme, necháme sa prekvapiť, a ak ešte predsa môžem čosi zaujímavého napokon doplniť, tak snáď iba to, že režisér Robert Enrico, si trochu, nie, pomerne častejšie, konkrétne až vo svojej druhej polovici, vypomáhal „flashbackovými vsuvkami”, aby tým skrátka aspoň na úplne malú chvíľu odľahčil mimoriadne dusnú atmosféru, ktorá i napriek tomu, bola zväčša absolútne nákazlivou, kedy je už divák totálne ponorený do tohto príbehu, v ktorom predvádzal naprosto chirurgicky presný výkon predstaviteľ medikusa Juliena Dandieuoa, teda charizmatický, francúzsky herec Philippe Noiret, ktorý mal počas diania asi najväčšiu výhodu práve v tom, že perfektne poznal dané prostredie, ktoré zohrávalo kľúčovú rolu, a to vari súčasne hneď vedľa hlavnej postavy. • A síce mi to voľačo pripomínalo, keď skúsený divák už bude veľmi dobre vedieť, odkiaľ vlastne vietor fúka... A čo tak povedzme i zopár slov ohľadom postavy Kláry Dandieuovej v podaní šarmantnej hereckej ikony Romy Schneiderovej: „Je tu prítomná, no zároveň aj nie je prítomnou”. • Konečne prichádza poriadne zlepšenie, čo sa týka môjho výberu v aktuálnej, francúzskej kinematografii, v ktorej je mimochodom reálne dosť možné, že v nej ďalej ponachádzam toľko vydarených titulov, koľké ešte len čakajú na moje (skoré) objavenie, stačí sa nimi len ideálnym spôsobom vhodne preklikať, napríklad rovno prostredníctvom i takého velikána Philippea Noireta... (23.06.2023)

Vojnová dráma, ktorá je skôr akčným filmom vo westernovom štýle. Čo je prekvapivé vzhľadom na fakt, že hlavnú úlohu tu hrá Philippe Noiret. Pokiaľ ste ochotní ho prijať za akčného hrdinu, úspešne bojujúceho proti nemeckej presile v istom zámku, kde má výhodu v tom, že tu pozná každé steblo trávy a protivník nie, nebudete mať s filmom problém. Len je škoda, že keď sa po expozícii film skutočne rozbehne, tak ho zbytočne zdržujú retrospektívy, ktoré, aspoň podľa mňa, priebeh konfrontácie nijako neobohacujú. I keď ide o spomienky hlavného hrdinu, ale ono v tej expozícii bolo myslím povedané o vzťahu a živote týchto ľudí tak akurát. Skrátka predstavte si, že v Komande pri všetkom tom humbuku sledujete ešte spomienky Matrixa na život s dcérou v civile. (15.06.2020)

Kdo by to do toho Philippa Noireta řekl že. Nedovedl jsem si to představit, ale nakonec musím uznat, že jako mstitel vykonávající pomstu za vyvraždění své rodiny ( manželky s dcerou ) ,likvidující jednoho nácka za druhým podává fascinující výkon a je to především on, kdo táhne celý snímek. Nikdy nemůžeme vědět, jak bychom se v dané situaci zachovali, ale musím říci, že scéna s vyvražděním byla podána tak sugestivně ( vidíte to čiré zoufalství v Noiretových očích ) a vy si řeknete, že nic jiného než odveta nepřipadá v úvahu a Noiretovu doktorovi Julienovi fandíte až do úplného závěru a prožíváte vše s ním. Za zmínku určitě ještě stojí vynikající Roubaixův hudební doprovod, ten se vám dostane pod kůži, za to vám ručím. (06.01.2010)