Dvanásť rozhnevaných mužov

Áno, námet nie je v ničom originálny, je to klasický remake, naviac televízny, snažiaci sa preniesť príbeh filmu staršieho dáta do modernejšiej podoby. A darí sa mu to, námet, zápletka, svižné tempo, vtip i pointa sú identické, tie neztratili nič na svojej kvalite. Herci, niektorí dokonca aj hviezdni, odviedli poctivý výkon a právom sa môžu rovnať onému známejšiemu predchodcovi. Charaktery sú perfekne vypracované i zahrané, len ťažko hľadať v nich odchýlku pred a po, teda opäť poctivo odvedená práca aj zo strany režiséra. Teda aj atmosféra vyznieva veľmi podobne ako u predchodcu. Možno bolo na mňa vybraných až príliš veľa černochov, čo je nezvyklé, aj keď nevieme, v akom meste sa príbeh odohráva, a či nie sú nasilu pretláčaní (ako sme toľkokrát zvyknutí z amer. filmov a seriálov), aby tvorcov nikto nemohol obviniť, že je to 'belošský' film. Možno mohli byť obsadené aj iné početne dosť zastúpené "menšiny", napr. Hispánci či Portorikánci, ale samozrejme, to celé zohráva v sumáre iba veľmi marginálnu váhu. (24.11.2016)

Tento televízny film je skutočne pozoruhodný. Je to remake nepopierateľnej klasiky. Prerábky sú zvyčajne chabou výhovorkou, ktorú používajú neinšpirovaní režiséri, aby zarobili viac peňazí na dobrom nápade. Poznáte dril priemerného remaku: väčší, hlasnejší a čo najmenej vzdáva hold originálu. Pohľad Williama Friedkina na ,,Dvanásť rozhnevaných mužov" je presným opakom toho všetkého. Je to skromné ​​prerozprávanie príbehu, no očividne robené s nekonečným množstvom profesionality a rešpektu voči originálu. Herecká úroveň hereckého obsadenia počas niektorých intenzívnych diskusií a debát takmer vypáli diery do obrazoviek...je to tak výborné. Veľmi zvláštne slovo úcty a uctievania patrí Jackovi Lemmonovi, ktorý je výborný. 8/10 (02.02.2022)

Jeden z nejvěrnějších remaků. William Friedkin natočil v podstatě stejný film, jako byl originál, jen s jinými herci a s pár drobnými změnami (porotci tmavé pleti, současnost). Děj snímku se originální verze drží jako klíště a i dialogy jsou vesměs stejné. Je to jako na divadle, kdy jeden večer hraje v dané hře jedna herecká parta a další večer se vystřídá s jinou. A právě co se týká herecké sestavy, tak ta včerejší (tím myslím tu z originálu) vítězí. Pokud jde o děj a atmosféru, tak to jsou si oba filmy prakticky rovni, ale verze z roku 1957 má herecké obsazení i výkony jednoznačně lepší (největší botou této verze je Edward James Olmos, ten vypadá jako stoprocentní Mexikánec, emigranta z východní Evropy jsem mu nevěřil ani na vteřinu). Tím nechci říct, že by zdejší herecké obsazení bylo špatné, to ne, ale na originál prostě nikdo z nich nestačil, a proto má tento film o hvězdičku méně. (02.08.2009)

Friedkin hodil Lumetovu klasiku do barvy, další výraznější obohacení tu nevidím. Vlastně ano, sestava se změnila tak, aby byla politicky korektní, krom ženy, kterou automaticky vylučuje název, chyběli jenom Asiat a homosexuál (že by Sedmička?). Práce kameramana ve stísněném prostoru je obdivuhodná, dusno hmatatelné, herecké výkony věrohodné. Zkrátka nic špatného, jenom už to tady jednou bylo. V takřka identické podobě. 80% Zajímavé komentáře: Gemini, Danoboss (01.11.2009)

Videl som aj originálnu verziu a ak porovnávam, tak sa mi páčila viac. To však neznamená, že by išlo o zlý remake. Henry Fonda v originále jednotky je naproste nedostižný, akokoľvek sa slušný Jack Lemmon snaží. Zo zbytku v remaku vyniknú George C.Scott či Armin Mueller-Stahl. Oproti originálu na mňa najviac odlišným dojmom pôsobil predstaviteľ jedného z hlavných oponentov, ktorého Mykelti Williamson (černošský radikál) stvárnil tak odporne, že som mal chuť mu jednu vraziť pri takmer každom jeho dialógu. Celkovo si priradím tento remake medzi tie, ktoré nie sú zbytočné, ale ak sa niekedy, k tomuto majsrtštiku z kategórie filmov, ktoré sú v jednej miestnosti (viď z novších Tape od R.Linklatera,Interview Thea Van Gogha alebo aj trebárs Phone Booth) vrátim, tak bude mojou voľbou originálna verzia. (17.02.2005)