Zvuky temna

Inteligentne napísané a inteligentne nakrútené giallo, ktorým Fulci presvedčil publikum, že je vynikajúci tradicionálny režisér, aby vzápätí provokatívne stavil na iné kvality s inými hodnotiacimi kritériami. Po tomto "dokonalom" filme sa totiž vybral cestou archetypálnej hrôzy (1979-81), kde na rozdiel od gialla nie je dôležitá ani totožnosť vraha ani vrah samotný. Jednou z podstatných rekvizít pri dešifrovaní zápletky v "Sette note" je Vermeerov obraz "Ľúbostný list", ktorý výrazne určuje i vizuálne riešenie viacerých scén. Vermeer ako majster sústredenej kontemplácie deizujúci to, čo je všedné, nepodstatné alebo kvázi nepodstatné sa zdá byť v príkrom kontraste s filmovým dielom, pri sledovaní ktorého tepová frekvencia diváka často vyskakuje nad 75. To sa však len naozaj zdá. Fulci totiž takisto používa veľavravné obrazy v obraze, indiskrétne pohľady do cudzieho súkromia, vstupy z prítmia do svetla a naopak, geometrickú štylizáciu (v poslednom zábere dovedenú do čistej abstrakcie) a zrejme i mnoho ďalšieho. Majstrovsky je zrežírovaná scéna v obrazárni, kde čierne siluety hlavných hrdinov korešpondujú s jediným čiernobielym obrazom medzi farebnými - reprodukciou spomínaného Vermeera. "Sette note" je brilantné psycho, ale na najlepšie Argentove mystériá nemá. (24.11.2009)

Fulci v tejto mystery detektívke rieši veci, aké sa stali skutočne obľúbenými až nástupom tzv. puzzle filmov. To jest retrospektívy a flashforwardy spojené s predstavami a viacerými prekvapivými odhaleniami. Hlavná postava si všetky čriepky musí v hlave spájať ako puzzle, plus ešte musí napĺňať niečo ako osud, alebo ako to nazveme... čím chcem povedať, že Fulci Zvukami temna tak trochu predbehol svoju dobu. Opäť netreba pripomínať, že sa inšpiroval v Hitchcockovi, ktorý tieto veci riešil síce už dávnejšie, ale takýmto striktným puzzle systémom až Fulci. (10.10.2021)

Pre starú taliansku giallo horrorovú filmovú tvorbu, z obdobia sedemdesiatých a osemdesiatých rokov minulého storočia, mám slabosť. Najviac sa mi páčia snímky Dario Argenta. Sú to jedinečné surovo atmosferické diela. V tesnom závese za nim sa drží režisér Lucio Fulci. Tomu sa tiež podarilo natočiť niekoľko výnimočných titulov. Na druhej strane má na konte i zopár nepodarkov. Mysteriózna kriminálka "Zvuky temna", ktorú natočil v roku 1977, však rozhodne patrí medzi jeho najlepšie filmy. Giallo classico. **** (16.02.2016)

Pěkný Fulciho kousek ještě z dob před jeho vrcholným obdobím. Zvuky temna jsou čirým giallem, které mi oponovalo zejména svým nevšedním příběhem o ženě, co vidí do minulosti. Trefa do černého (v tomhle případě lépe řečeno do žlutého) byla hlavní hrdinka: krásná a smyslná, bohužel trochu hloupá a s darem upozornit na sebe samotného vraha v ten nejnevhodnější okamžik. Pak je tu optimální stopáž, hodně červeného nasvícení, povědomá Frizziho hudba a špetka gore, i když krev se tu objevuje spíše sporadicky. Film v poslední třetině hezky vrcholí, přestože pointa byla už dopředu jasná. Každopádně příjemný detektivní horor, bavil jsem se. A pak že to bez vnitřností a vypíchnutých očí nejde... (02.07.2011)

Virgínia má počas jazdy autom jasnovidecké vidiny. Za jednou zo stien nejakej izby, mala byť zamurovaná mŕtvola neznámej staršej ženy. Po príchode do jedného zo starších kaštieľov, ktorý vlastní jej novomanžel, prekontroluje jednu z miestností. Jej predtucha sa nečakane potvrdí. V dome sa po dlhú doby nikto nezdržoval a celá udalosť je zahalená rúškom tajomstva. Telo má totiž patriť mladej, krásnej modelke, čo sa s vidinou Virgínie nezhoduje. Polícia si však stojí za svojim a berie jej manžela do väzby. Nakoľko bola v minulosti jeho milenkou, stáva sa podozrivým číslo jedna. Podarí sa Virgínii muža oslobodiť? Najsilnejšou stránkou snímku je jednoznačne príbeh a jeho rozuzlenie. Všetko ostatné je príliš zastaralé nato, aby v dnešnej dobe vystrašilo. Zaradiť tento film do horor žánru, je úplne scestné. Bolo vtedy, a je aj teraz. Atmosféra na priemernej úrovni + nulové gore. Bohužiaľ, zas som "katom" - 50%. (11.06.2014)