Dál nic

Dokument s pointou. To sa často nevidí, navyše v časozbernom diele, skúmajúcom stavbu diaľnice z rôznych uhlov pohľadu. Z pohľadu stavbyvedúceho, vidiaceho poetickú prírodnú krajinu ešte poetickejšie s vidinou pásu štvorprúdovky uprostred hôr a lúk osvetlenej tisíckami reflektorov áut. Z pohľadu environmentalistu, napadajúceho v konaniach všetko, čo za napadnutie z jeho pohľadu stojí. Z pohľadu miestnych, ktorí majú podobných aktivistov v zuboch. Dostavbu cesty vítajú, pretože neúnosná premávka kamiónov pod ich oknami je neznesiteľná. A z pohľadu obyvateľov domčeka, ktorým diaľnica zničí prírodnú idylu. Pomedzi všetky tieto pohľady pláva kamera zaberajúca krajinu i stavbu, domy, ľudí, mosty, stromy, úrady v sprievode Wagnerovej hudby. Vydarené dielo. V danom prípade pointa vyznieva v prospech geológov, upozorňujúcich na nestabilné podložie. Poznámka (s filmom súvisiaca len čiastočne): Všeobecne je problematika širokého vstupu verejnosti do konaní zložitejšia. Ide aj v dokumente naznačený a v práve nedostatočne riešený rozpor medzi potrebami obyvateľov a ochranou prírody, ak sa napríklad stavia cesta. Východoeurópske krajiny akoby zase raz boli pokusným laboratóriom, kde sa v praxi osvedčuje vpustenie akejkoľvek verejnosti do všetkých konaní, súvisiacich so životným prostredím. A aká váha sa prisúdi ich argumentom. Má napríklad zachovanie biotopu jasoňa červenookého prednosť pred potrebou vystavania cesty, ktorá by riešila hlučnosť v dedinách, cez ktoré ide stará, nehodová cesta? Väčšina západných krajín má infraštruktúru dávno poriešenú. Rovnako význačné priemyselné stavby. Tie čo treba postaviť dnes sú väčšinou bezproblémové. Kumulatívny vplyv priemyselnej krajiny totiž znemožňuje ochranu niečoho, čo v nej už roky nie je. Naopak strategické energetické a prepravné stavby v postkomunistických štátoch často stoja práve z dôvodu nespokojnosti verejnosti. V západných štátoch pri rozhodovaní o takýchto stavbách verejnosť mala len obmedzenú šancu zasiahnuť a megaprojekty stopnúť. Aktivisti môžu mať pravdu, ale ich vecné argumenty vo väčšine prípadov nerozhodujú. Rozhodnutia sa totiž rušia z procesných pochybení, akými sú chýbajúca stránka v spise, nevyvesenie oznamu, nedostatočné sa vyrovanie s námietkami, zmeškané lehoty a pod. Samotná vec sa potom stáva akoby menej dôležitou než forma, akou má byť povolená. A to je problém, približujúci štáty skôr k byzantínskemu modelu. Vykudrlinkovaná forma znamená viac, než vec sama. Prispieva k tomu štát úpravami, umožňujúcimi rušiť rozhodnutia z týchto dôvodov ako aj verejnosť, zastupovaná právnikmi, chytajúcimi sa dodržiavania formálno - procesných pravidiel. (17.03.2014)

Výtečné. Dramaturgicky vyvážené, ideologicky sympatické a nekompromisní, výborně natočené. Zarámování filmu úryvky z Wagnerova Tannhausera v kombinaci s monumentálními leteckými záběry na rozestavěnou dálnici ještě zvyšuje působivost a doplňuje specifickou náladu celého Bystřičanova filmu. A závěrečný záběr jenom potvrzuje, že režisérovi tady vyšlo opravdu vše, na co šáhl :). Jsem zvědavý na jeho další projekty. (30.10.2013)

Neziskové zdržení. Film s velmi silnou vizuální složkou a nádhernou působivou hudbou, který ale zůstal nedostavěný jako ona dálnice - popis absurdně složitého systému, jakým stavba dálnice (ve skutečnosti desítky až stovky různých dílčích staveb) a s tím související legislativa je, vyznívá kafkovsky bezradně a výrazně se v něm ztrácí konkrétní viníci. (26.10.2013)

Úvodní čtení mě zrovna nenavnadilo, ovšem velmi brzo mě představovaná problematika začala skutečně zajímat. Neschopnost úřadů, soudu, dále pak neústupnost Dětí země na jedné a lidí rozhodujících o stavbě na straně druhé. Líbilo se mi, že dostaly prostor téměř všechny strany, a to opakovaně, stejně tak jejich argumenty byly pochopitelné. A jestliže píšu „téměř“, tak tím mám na mysli asi největší slabinu dokumentu, a to neukázání (+ nekonfrontování) skutečných viníků špatného naplánování (hodit to obecně na stát či snad svést na socialismus, by dokázal každý ňouma). Celkem fajn bylo střídání Wagnerovy hudby, hluku aut a zvuků přírody. Celkově mám z Dál nic pocit zmaru, nemohoucnosti a konec mě docela dorazil. Za mě to budou silné 4*. (29.01.2015)

Ale jo, je to zajímavý pohled na ten náš Kocourkov, kde se vedou žabomyší války, porušuje se zákon a všichni mají pravdu. Je mi z toho na nic, ale když se to tak vezme, tak on z toho ten aktivista, který mi byl hodně protivný, vyšel vlastně ještě nejlépe. Neříkám to proto, že by to bylo špatně, ale spíš proto, že nic jiného tam nefungovalo. Jen on si stál za svým a do jisté míry měl pravdu. (13.01.2015)