Saulov syn

Bezpochyby film, ktorý ohodnotím plným počtom hviezd, dám mu silné hodnotenie, a viac sa k nemu už vracať nechcem. Musím povedať, že je to bezpochyby film, ktorý nás dostáva v koncentračnom tábore priamo do centra diania a môže za to hlavne vynikajúca práca s kamerou. Celý čas sleduje hlavného hrdinu Saula v jeho snahe pochovať chlapca, o ktorom hovorí, že je jeho syn. Neviem čo viac by som ani povedal o príbehu, pretože je to len o jeho motivácii a pár ďalších drobnostiach, ktoré ale nechcem spoilovať. Podľa mňa je to určite film, ktorý tohto roku treba vidieť. Aspoň raz. Neviem či by to niekto chcel vidieť ešte raz, možno takí sú... ja tam ale patriť nebudem. Napriek oceneniu réžie, kamery a hereckých výkonov. Myslím, že toľko povedať úplne stačí. Hodnotenie: A (20.02.2016)

Hlavní tahák evropských filmových festivalů a (snad) zasloužený Oscar 2016. Pohled na život ve vyhlazovacím táboře očima jednoho z členů Sonderkommanda. Kamera se prakticky celý film pohybuje s hlavním hrdinou a zabírá detail jeho hrůzou otupělé tváře. Jde o odvážný a originální přístup, který vytváří až klaustrofobický dojem. K atmosféře filmu se to ale hodí. Ten otupělý pohled vpřed. Stále před sebe. Nekoukat ani doleva ani doprava. Snažit se nemyslet na to, co se kolem děje. Snad jedině tak šlo z onoho místa okamžitě nezešílet. Humánní myšlenka důstojného pohřbu mladého chlapce tam kdesi v tom peklu na zemi, je v podstatě jediným motorem filmu. Tato hlavní dějová rovina je sice značně nepravděpodobná a vzdálená skutečnosti, ale pravda že sledovat 107min záběr jednoho člověka, jak stěhuje mrtvoly z plynové komory do pecí a pak umývá šatny od krve bez jakýchkoli dalších motivů, by bylo pro diváka už moc silný kafe. I tomu beznadějnému čekání na smrt a oddalování vlastního konce je třeba dát nějaký vyšší smysl, než je pouhý přirozený pud sebezáchovy. Jinak by to Oscara nedostalo. Přitom skutečný děs toho místa byl v tom, že zde žádná lidskost nezbyla a pro myšlení nebyl ani čas ani prostor. Jediná motivace byla přežít právě ten den a právě tu hodinu. 70% (10.09.2016)

Skutočný otras, dnes dajú cenu už čomukoľvek, čo má spojitosť s utrpením Židov v druhej svetovej vojne. Toto je ale takmer filmový žart. Kamera hrozná, celý čas mierená na maximálne pol metra od maďarského herca, mali sme tým asi získať pocit autenticity, ja som skôr získal pocit neprehľadnosti. Celý snímok pozeráte na nejaké šuškandy a pokusy niečo potajme vymyslieť, väčšinou ale vôbec neviete o čo ide. Alebo sa tam dokola ozýva nemecký hlas: „Arbeiten!“, prípadne ešte častejšie počujete nejakého poľského debila vykrikovať: „Kurwaaa, do roboty!“ Jednu hviezdu dávam za dobre zobrazený naturalizmus čo sa týka mŕtvych ľudských tiel, ktoré sú tam všade a každý ich vníma ako niečo normálne, ťahajú ich sem a tam, prepravujú z miesta na miesto a podobne. Citovo vás ale nemá veľmi čo chytiť. Nečakajte žiadne prekvapenie. (24.05.2016)

Forma je obdivuhodna, pribeh (najma v druhom plane) silny, ale s vynimkou troch scen ma to neodpalilo. Navyse ani nepovazujem za nutne aby sa to pustalo nackom. Ti to vobec nepochopia. Na studijne ucely pre nich mame Schindlerov zoznam alebo Tiene a hmlu. Je dobre, ze to vzniklo, ale obdivujem to viac nez projekt ako plnohodnotny film. Dost mozno aj preto, ze mi tu velmi chybalo kino. 7/10 (21.09.2018)

Sledoval som pred časom rozruch, ktorý sa spustil okolo Saulovho syna, ale až teraz som sa dostal k jeho sledovaniu. Možno viesť diskusie o tom, či má ešte aj v súčasnosti význam nakrúcať filmy  z II. svetovej vojny. Ak je odpoveďou áno, treba trvať na to, aby ich forma bola odlišná od dosiaľ nakrúteného. To je v Saulovom synovi splnené. Dokonca až tak, že novátorská forma zatlačila do úzadia všetko ostatné. Výsledkom je zaujímavý, dokumentárne ladený film, ktorého málo pravdepodobný dej sa do reality vrátil až v úplnom závere. Vnímal som ho, ako istý druh experimentu, ktorý ma nedokázal trvalejšie zaujať počas premietania. (10.05.2022)