Mary Reillyová

Tohle je prumerne zpracovani pribehu Dr.Jekyll a Mr. Hyde. Atmosferu to jakz takz ma, ale bat se nebudete, John Malkovich i Julia Roberts se snazi a par napinavejch okmaziku tu je. Vic nez Julia me zaujal Malkovich, ktery opet ukazal, ze je vyborny herec a i kdyz kuli spatnymu scenari nema moc sanci ukazat co v nem je, tak ty prilezitosti co dostane skvele vyuzije a uverite mu, ze je jednou hodnej tichej vedec a podruhy magor co beha po ulicich a zabiji. Nebejt Malkoviche a Julie tak si tohohle filmu asi nevsimnete, takze jen 3*. (19.03.2005)

Spomienka na Marry Reilly je už trochu matnejšia, ale to by nebola, ak by bol film skutočne vydarený. Takto pôsobí skôr ako trochu zbytočný pokus vytvoriť ďalšiu variáciu na známu tému. Za zhliadnutie stojí, pokiaľ si chcete doplniť Frearsovu filmografiu a vidieť Juliu Roberts "nie zase až tak úplne krásnu", ako sme poväčšinou pri jej filmoch zvyknutí. Pri ďalšej tv repríze si dám reprízu aj ja. (09.01.2013)

Kdysi v roce 1996 se několik filmových kritiků rozhodlo, že Mary Reilly je špatný, nanejvýš průměrný film, že už samotná předloha neposkytuje dostatečně kvalitní materiál pro kalibr typu Stephena Frearse, tvůrce takových snímků jako Nebezpečné známosti, či Hrdina proti své vůli. Trošku mi to připomíná Paula Verhoevena a jeho Showgirls. Patří už jaksi k dobrým mravům vyjadřovat se o Mary Reilly negativně, shazovat ji pro údajnou nedotaženost, vysmívat se plytkému scénaři. Nemůžu si pomoct, ale je to chyba. Nejen kvůli filmu samotnému, který není ani zdaleka tak špatný, jak se takřka všeobecně předpokládá. Dokonce i pokud odhlédneme od mimořádných hereckých výkonů Julie Roberts a Johna Malkoviche, zbývá geniálně zrekonstruovaná atmosféra doby viktoriánské Anglie se vší její upjatou morálkou, striktním dodržováním společenských konvencí, leskem vyšší společnosti a bídou v brlozích živořící lůzy, determinovaných vztahů mezi panstvem a služebnictvem. Takto dokonale podali ducha určité doby snad jen Ivory v Rodinném sídle a Soumraku dne a Altman v Gosford Parku. (21.01.2007)

Bez mrknutí oka jsem se ocitla ve staré Anglii, uprostřed mlhy. Dobové atmosféře s přepychem i špinavou bídou se nedá vytknout vůbec nic. Julia Roberts je v roli služebné odzbrojující, něžná, křehká, oddaná a bez nánosu líčidel velice milá a působivá. John Malkovich tu předvádí bezchybnou variaci rozpolcené osobnosti, na jednu stranu starší laskavý lékař, introvertní vědec a v té druhé se převtělí do bestie, ze které jde strach. Láskyplné pouto, které tyhle dva na chvíli spojí, je překrásně ztvárněné, nevinné, jen v náznacích, v pohledech, letmých dotecích a snech... Plus nádherná hudba. (12.01.2019)

Kedysi ma tento film zaujal, neviem už, čím, pravdepodobne celkovým príbehom, pretože som ešte nemal prečítanú jeho predlohu. Medzičasom som Stevensonovu novelu prelúskal a zase na jej obsah z veľkej časti zabudol. Príbeh filmu ma teda teraz už nemal čím prekvapiť a hodlal som sa zamerať najmä na vzťahy postáv. V tomto ohľade ma to ale sklamalo. Film sa uberá pomalým tempom, mnoho sa nedeje. Nerozohráva sa ale príliš dramatickým spôsobom ani onen ľúbostný "trojuholník", ani mi nebolo dožičené preniknúť hlbšie pod povrch jednotlivých postáv. Problém samozrejme môže spočívať v mojej malej schopnosti nasať psychologické postrehy z málo explicitne vysvetľujúceho filmu, obávam sa ale, že skôr je to dôsledok neochoty tvorcov či konkrétne scenáristu trochu viac na diele zapracovať. Napr. postoj Mary k otcovi je iba naznačený v zaujímavej krátkej scéne z pohrebu. Pomerne otvorenou ponecháva film tiež podstatnú otázku motivácie dr. Jekylla k jeho výskumu; vystačiť som si musel s otázkou na Mary: "Nikdy ste netúžili po novom živote? ... Že by ste mohli robiť čokoľvek, čo by ste chceli, bez výčitiek svedomia?" - Ak film nielen po sujetovej, ale aj psychologickej stránke nevyniká, atmosfericky je takpovediac dokonalý. Takmer celý čas nás kamera vodí buď po tmavých priestoroch bohatého, ale kvôli majiteľovi s utrápenou tvárou, odmeranému správcovi a neustále neveselému služobníctvu stiesňujúceho domu alebo po špinavom, upršanom, taktiež tmavom a občas i krvavom (trh s mäsom) prostredí Londýna. Z tejto šedi a mĺkvosti sme vyslobodení iba raz a na chvíľu - a to pri návšteve falošne či povrchne rozjasaného verejného domu! Keď k tomu ďalej pripočítam zarasteného a svojskou "morálkou" vedeného pána Reillyho alebo chvíľku s chlapíkom, od ktorého mala prenajatý byt matka hlavnej hrdinky, ale najmä jednu z úvodných scén, keď o život krvavo prichádza budúci obsah taniera dr. Jekylla (presný význam tejto sekvencie pre filmový celok som možno nepochopil, bola ale v každom prípade impresívna), nemôžem nekonštatovať, že ako esencia ťažko definovateľnej depresívnosti je tento film naozaj pomerne majstrovským kúskom. Ak ho mám zhodnotiť celkovo, s ohľadom na (podľa mňa) odlišnú kvalitu troch zmienených rovín som na pochybách. Nechám sa ale po tejto svojej prvej repríze premôcť formou a prepáčim tomu slabší obsah: mierny nadpriemer... - Pomerne nevydarený je koniec, ktorý pôsobí veľmi otvorene, čo však zrejme nie je (iba) súčasťou "posolstva" filmu, ale (tiež) výrazom scenáristovej bezradnosti v úvahách, ako to "useknúť". Okrem toho pôsobí tam predvedená veľmi trikovomoderná scéna fyzickej premeny Hydea na Jekylla v surovo (pseudo)realistickom filme dosť cudzorodo. (04.03.2012)