Ochutnajte odpad
Z popelnice do lednice?
Frisch auf den Müll - Die globale Lebensmittelverschwendung
Taste the Waste
Obsahy(1)
Dokument, zaoberajúci sa neúnosnosťou množstva potravín, ktoré skončia v odpade. Približne to isté množstvo potravín, ktoré dnes skonzumujeme, skončí v odpade. Na ceste z polí a lúk a záhrad skončí polovica potravín v kontajneroch: napríklad každý druhý hlávkový šalát. V mnohých krajinách dodnes nik presne nevie, koľko potravín sa tam vyhadzuje von oknom. Vo Veľkej Británii sa pri zisťovaní množstva vyhodených potravín dopracovali k šokujúcemu číslu: 15 milión ton ročne!! Z toho bolo napríklad 484 miliónov neotvorených jogurtov, 1,6 miliárd jabĺk a podobne. Prečo sa neustále likviduje viac a viac čerstvých potravín? Tento dokument sa snaží nájsť odpoveď na viacero takýchto otázok. Keby sme ušetrili iba polovicu z celkového množstva potravinového odpadu, tak by to malo na svetovú klímu ten istý efekt, ako keby sme odstránili z ciest každé štvrté auto. Pomohli by sme aj hladujúcim, pretože množstvo obrábanej pôdy na svete je obmedzené. A keď budeme menej zahadzovať, klesne dopyt na svetových trhoch a spolu s ním aj ceny potravín... (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (45)
Vo „vyspelých“ krajinách sa polovica vyrobeného a nakúpeného jedla vyhodí do smetí. Buď ide o pokazené jedlo, o zdravé jedlo po dátume trvanlivosti alebo aj pred dátumom spotreby. To ale nie je všetko. Obchod určuje, aký má byť tvar a veľkosť zeleniny a ovocia, a tak pestovatelia sú nútení už pri zbere vyhodiť 20 % úplne zdravých plodov, lebo nespĺňajú kritéria obchodu, ktoré nie sú vôbec zdravotného charakteru ale vyložene estetického, a tak by vôbec neprevzal zásielku. Zemiaky sa vyhodia priamo na poli a tak to môže po zbere vyzerať, že zber ešte neprebehol. Celkovo vyhodí západný svet toľko potravín, že by nasýtil všetkých hladujúcich na svete trojnásobne. Nejde však o to posielať polosuchý chlieb, ktorý na druhý deň už nechceme, do hladujúcich krajín. Pointa je v tom, že na naše vyhodené potraviny boli použité prírodné zdroje a ľudské zdroje, ktoré nie u nás, ale inde chýbajú, čím sa zvyšuje cena potravín a znižuje ich dostupnosť. No (zatiaľ) to nie sme my, koho to najviac postihne a tak to ani nevnímame. --- Film poskytne mnoho záberov na celé palety ovocia smerujúceho do smetí aj keď je každý druhý kus v poriadku, ale nie je ekonomické to triediť. Tiež na plné kontajnery potravín pri obchodoch, kde sa radi potajomky realizujú „kontajneroví potápači“ a vyberajú, čo sa dá. Veľmi mi niekoho z našich sídlisk pripomínajú, ale oni to robia nie pre svoju zlú situáciu, ale z presvedčenia. ()
Je to dokument, ktorý má skutočne čo povedať. Je naozaj neuveriteľné, koľko potravín dokážu obchodné reťazce vyhodiť. Ovocie a zelenina, ktoré v obchodoch kupujem, musí v prvom rade pekne vyzerať. Ich celkový dojem je rozhodujúci, nevyhovujúce potraviny sa vyhadzujú...! Nikto, alebo takmer nikto sa netrápi tým, ako ich rozdať chudobe alebo predať za minimálnu cenu. Najlepšie riešenie je ich vyhodiť. Každý, kto poctivo maká si musí vážiť každý krajec chleba, zvlášť dnes, kde výdavky na potraviny tvoria dobrých 50-60 % z príjmu. Ostáva dúfať, že postupne sa toto neskutočné plytvanie obmedzí. To hovorím za seba, strednú a chudobnú vrstvu. Bohatým to bolo i bude úplne jedno...100%. ()
Dokument, ktorý je výborný v tom, že nielen situáciu zaznamenáva pre diváka a poukazuje na bludný kruh systematickej produkcie a konzumnej spoločnosti, ale predstavuje aj nejedno riešenie a východisko, ako z tejto situácie von. Smutná realita ilustrovaná mnohými príkladmi je vyvážená možnosťami zmeny a názornými ukážkami, že to niekde už skutočne funguje a je len na nás, či iba flegmaticky prijmeme fakty, alebo s tým aj niečo urobíme. 85% ()
Občas lehké sklouzávání k alternativní levicové agitce, ale vesměs dobře uchopený dokument, ze kterého musí být i tržně orientovaným divákům lehce nejisto. Dle selského rozumu by ovšem měla neviditelná ruka trhu zmáknout spoustu z těch předkládaných problémů. Chce to jen chtít a mít odvahu jít do rizika. A to asi nikdo nechce a jak je vidno ani k tomu nějak v tom našem "západním" světě není vůle. Se závěrem se nedá než souhlasit, každý musí prostě začít u sebe, jinak se nic nezmění... ()
Tma, siluety chlápků na bicyklech, skřípavé zvuky otvíraných kontejnerů…krimi? Mrtvola?!! Kdeže. Tragédie. Dokument o popelnicích naditých potravinami. Balené pečivo, sýry, jogurty…vše nezávadné. Snídaně, svačinka, večeře…a helemese, čerstvá kytka na stůl! Kluci odjíždí s úlovkem v batožinách napěchovaných a s dobrým pocitem značné úspory euráků a tím, že dobré potraviny neskončí na skládce. Alespoň ten jejich „zrecyklovaný“ díl. *** Bohatý Sever s 50 - 80 % nadprodukcí. Přežírám se? Vyhazuji jídlo? Každou minutu zemře jedno dítě hlady. Každá brambora se musí vejít do velikostní normy. Na poli zůstane 60 %. Záleží na velikosti, víme? Kvalita je nepodstatná. Supáče. Pryč s jogurty! Mají jen týdenní záruku. Palety jogurtů hupky dupky do kupky (odpadní). Miliony lidí žijí za 1 dolar měsíčně. Děcka pracují 10 hodin na kakaových plantážích za misku jídla. Nevěřícně bezmocně hledím na podběrák zakousnuvší se do několikametrové hory pečiva… *** Mohu s tím něco dělat?? Ano. Začni pěkně u sebe!... I čokoládová tabulka, na kterouž se zalíbením koukám, má ekologický a sociální aspekt - kvalitu. Tak trochu se mi vždy uleví, když otvírám svoji poloprázdnou, někdy skoro prázdnou lednici. „Z popelnice do lednice“ by se měl stát součástí mého - tvého špajzu. A jedenkrát v roce dokument otevřít a... porozjímat nad popelnicí (nebo lednicí?)… *** (Jeden svět 2012) ()
Galéria (23)
Reklama