Miestnosť samovrahov

Nádherný film, který zachycuje niterné pocity chlapce, Emo. Vysvětluje, co to vlastně znamená, obnáší, jak se může člověk stát emo, jak snadno lze upadnout do deprese, stát se závislým na internetu a jak je možné, že člověk ze zajištěné rodiny ztratí jakoukoliv motivaci k životu. Realistický film s pocity rodičů chlapce i všech ostatních hrdinů laškující s motivem sebevraždy natočený s lehkostí a poetikou. Film krásně doplňují animace ilustrující virtuální svět, do kterého hrdinové unikají. Člověk až žasne nad dokonalostí díla a mladým režisérem, který toho tolik ví. (01.08.2011)

Film by sa dal rozdeliť na 2 časti (všimnite si, ako som obišiel prípadný omyl, či sú dve a alebo dva časti :) - hranú a animačnú. Hraná časť niesla znaky štandartnej európskej produkcie a spracovania, vysokomoderného a celkom aj zaujímavého. Animačná časť bola určite spracovaná nadštandartne, ale úplne nezaujímavo. Všetko sa točilo len okolo rozmaznaného a drzého teenegera, a pointa sa dala vytušiť už od začiatku. Hodnotenie: 55% (17.09.2013)

[6/10] Zaujímavá dráma, ktorá vytvára vážnejšiu atmosféru, akú by som čakal, ale nepôsobí najlepším dojmom. Scenáristicky trošku nedomyslené, herci zaujmú, hudba takisto, vizuálne efekty špičkové, dramatická línia filmu dobrá, niekedy to ale zachádza do zbytočných extrémov. Škoda dlžky filmu, mohlo to byť o trochu kratšie a nebrané to celé až takom v príliš vážnom duchu, raz som tento film videl a to pozretie stačilo. Ale nato, že je to Poľská produkcia ma to prekvapilo, najmä tie vizuálne efekty, tie sú fakt úžasné, celkovo hodnotím nadpriemerne. (14.03.2012)

Necelé dvě hodiny polštiny jako jazyka mnou nevídaného, za to ale poměrně úsměvného. Málokdo by to do našich sousedů řekl, ale povedlo se jim stvořit velmi výstřední dílo, které rozhodně neosloví široké spektrum diváků, jako to dokáže kdejaký americký film. Styl emo nikdy nepochopím a tuhle psychickou nevyrovnanost jde jen ztěží pochopit. Festivalový kousek jménem Místnost sebevrahů dokázal tenhle moderní problém přiblížit v té nejdrsnější, ovšem nejvěrnější podobě. Jen po mně zkrátka nechtějte, abych si Dominikův výlet do světa bez smyslu a rozumu někdy protrpěl znovu. (19.02.2018)

Jeden z ďalších filmov Poľskej filmovej školy. Tá pre mňa predstavuje zmes rôznorodých príbehov, po ktorých dopozeraní máte v hlave úplne prázdno a vo vnútri veľmi divný pocit. Poľské drámy sú jednoducho Poľské drámy. Sú silné, nedajú vám vydýchnuť a vy sa zmietate v neuveriteľnom slede silných, vyhrotených a psychicky ladených scén, ktoré poukazujú na nejaký problém ( väčšinou sociálneho charakteru) a neponúkajú riešenie, len sa vás snažia prinútiť sa pozerať na skutočnosť. Krv, homosexuálne bozky, slzy, úzkosť, aj nádhera nereálneho sveta, otupenosť, disfunkčnosť rodiny, ťažkosti dospievania, hľadanie identity, chladnosť medziľudských vzťahov, nechutnosť sveta, zúfalstvo, slzy a výkriky, vláda sociálnych sietí a smrť. Toto všetko sa nachádza v tomto dvojhodinovom filme a pri jeho sledovaní dostávate niekoľko naozaj nepríjemných faciek. Film nie je zlý. Je podaní zaujímavou formou, využíva počítačovú animáciu a celkovo je príbeh blízky aspoň v niečom súčasnej mladej generácií - žijúcej v počítačovom veku. Film nie je pre každého a rozhodne po ňom nebudete mať dobrý pocit. Keby bol o pol hodinu kratší výsledný dojem by bol možno silnejší. Lebo abscencia iných ako negatívnych pocitov - vyvoláva ku koncu nudu. Dokonca si sami prajeme aby tam už niekto zomrel a nastali záverečné titulky. Prevedenie a forma akou sú informácie podané je ale nadpriemerná a pútavá. Svojim spôsobom sa mi to páčilo aj keď druhý krát to vidieť nechcem. (05.02.2012)