Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Prenikavá psychologická a sociologická generačná štúdia s komediálnym nadhľadom a porozumením pre svet otcov i synov onej doby je mozaikou drobných, zdanlivo bezvýznamných udalostí v živote 16-ročného učňa. Tvorcovia sa celkom podriadili naturelu protagonistov (excelujú tu kapelník kolínskej dychovky Jan Vostrčil, známy z viacerých vynikajúcich filmov, a poslucháč DAMU Vl. Pucholt), dialógy tak vyvolávajú dojem magnetofónového záznamu autentických rozhovorov. Dobromyseľné kázanie pedantského otca vyznieva ako reťaz zúfalo neúčinných fráz, ktoré namiesto dôvery vytvárajú vákuum vzájomného nepochopenia. Scény s Petrom, Pavlou a oboma murárskymi učňami majú charakter ľúbezných ilustrácií pubertálnych neistôt a exhibícií. Nezabudnuteľný je detinský spor okolo pozdravu Ahój! Kresba života malého českého človeka v jeho uzavretom svete, film o dvojakej morálke (Petr nastúpi do samoobsluhy ako predavač, aby sa od vedúceho dozvedel, že jeho hlavnou úlohou bude strážiť zákazníkov), zábavná metafora o úskaliach vstupu do života, ale aj spoločenská alegória. Prvý veľký Formanov film sa vyznačuje uvoľnenosťou a ľahkosťou. Kultúra obrazu a vyjadrovacia úspornosť sa markantne prejavujú napr. v kľúčovej sekvencii sobotňajšej tancovačky, v ktorej sa niekoľko dejových epizód preplieta s dokumentárne ladenými pohľadmi, dokresľujúcimi atmosféru zábavy a typológiu postáv (doba módy twistu a semaforských pesničiek). Mimochodom, kuchyňa a tanečná sála sú dve prostredia, príznačné pre Formanove české filmy vôbec. Film autenticky zobrazuje hľadanie sa mladých ľudí a generačné odcudzenie, odhaľuje v podtexte poklesnutosť pomerov poznačených provinčnosťou a frázovitosťou. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Zaujímavosti (36)

Vyprávěj - Kotva (2010) (epizóda) (S02E10)

  • Scéna z obchodního domu Kotva, kde hlídač zadrží babičku (Nina Divíšková) s podezřením na krádež, končí slavnou filmovou hláškou ("a když nějakýho kluka dostanem, tak je to určitě nějakej kripl") odkazující na film Černý Petr. (Bart)

Starci na chmelu (1964)

  • Režisér Ladislav Rychman mnoho let po vzniku filmu vzpomínal, že hlavní představitele "jsme vybírali velmi, velmi těžce. Jako základ bylo potřeba sestavit skupinu asi třiceti sedmnáctiletých lidí, od nichž jsme chtěli, aby uměli hrát, zpívat a aby dokonce zvládli nějaký ten tanec. A to byl tehdy, před 36 lety, úkol nepředstavitelný. Hledali jsme na školách, jezdili jsme z Prahy do Brna, do Ostravy, do Bratislavy a zase zpátky do Prahy a zjišťovali jsme, že naši mladí se neumějí pohybovat, neřku-li tančit. Těch třicet lidí jsme vybrali z asi osmi stovek adeptů a několik studentů pražské taneční konzervatoře tvořilo jakýsi první plán, který obstarával vše, co se dělo v popředí. Hlavní ženskou (spíše dívčí) roli hrála Ivana Pavlová a negativního hrdinu, frajerského Honzu, Miloš Zavadil - oba žáci taneční konzervatoře. A hlavní hrdina? Těžko si dnes někdo dovede představit, že by Filipa hrál někdo jiný než Vladimír Pucholt. A přece to zpočátku nebylo tak jasné. Pucholt, student DAMU, tehdy ještě nebyl známý, teprve dokončoval Černého Petra, a tak jsem na hlavní roli zkoušel ještě jiného herce, dále tanečníka a dokonce mima! Po zkouškách to ovšem jasné bylo, alespoň pro mě. Ale při schvalování se rozpoutal právě o Pucholta lítý boj. Barrandovští mocipáni prohlašovali: 'Když jsme to povolili (myšleno filmový muzikál, neboť tento žánr byl považován za zápaďácký produkt), tak ať je to nablejskaný - a kdo se na tohohle kluka bude koukat celej večer?' Nakonec jsme přece Vladimíra prosadili, a tak se teď na tohohle kluka koukáme (a myslím, že docela rádi) celej večer." (NIRO)

Miloš Forman

  • Na počátku šedesátých let se dozvěděl pravdu o svém biologickém otci: "Do mé kanceláře přišel dopis napsaný velkými písmeny, jako by jeho autorem byl někdo silně krátkozraký. Podepsán byl ženským jménem, které bylo nečitelné, a neměl zpáteční adresu. Podle razítka byl odeslán z Hradce Králové. Žena, která dopis napsala, mě objevila díky Černému Petrovi. Psala, že poznala mou matku v Osvětimi. Obě se hodně sblížily. Než maminka umřela na tyfus, poprosila tuto paní, aby mě, pokud to přežije, po válce vyhledala a řekla mi něco, k čemu ona sama neměla odvahu, ale co chtěla, abych se dozvěděl." Jeho otcem nebyl Rudolf Forman, nýbrž pán jménem Otto Kohn. "Na toho člověka jsem se pamatoval. Byl to architekt. Matka si ho najala na nějakou práci na hotelu. Jako kluk jsem ho míval rád - ne proto, že by se o mě nějak zvlášť zajímal, ale protože kolem něj bylo neustále živo. Dokázal lidi rozesmát. Pořád byl v pohybu, veselý, hravý. Krátce před válkou zmizel. Byl Žid a odletěl do Jižní Ameriky, právě včas, aby se zachránil." Miloš nikdy neměl příležitost dozvědět se, zda o tom Rudolf Forman (kterého navždy považoval za svého otce) věděl ani proč matka na smrtelné posteli tajemství odhalila: "Možná jenom chtěla ulevit svému svědomí. Možná když viděla, jak osvětimskými komíny stoupají k nebi miliony Židů (...) chtěla upřít Hitlerovi těch pár litrů židovské krve, která kolovala mými žilami. A možná prostě nechtěla, abych skončil jako úplný sirotek, když můj pravý otec byl naživu." Forman pana Kohna vypátral a napsal mu na druhý konec světa. Až na druhý pokus, když jej ujistil, že od něj nic nechce - jen ujištění, že dopis dostal, obdržel pohlednici s městečkem vysoko v Andách a roztřeseným rukopisem velmi starého pána: "Dopis jsem dostal. Mnoho pozdravů." (NIRO)

Súvisiace novinky

Miloš Forman 1932 - 2018

Miloš Forman 1932 - 2018

14.04.2018

Včera ve věku 86 let zemřel režisér, scenárista a pedagog Miloš Forman. Držitel dvou Oskarů, tří Zlatých glóbů a celé řady dalších mezinárodních cen vyrůstal jako sirotek u příbuzných v Náchodě. V… (viac)

Reklama

Reklama