Recenzie (5)
Vzhľadom k zvolenej téme ide o dvakrát vylúhovaný čaj. Dvakrát preto, že väčšina informácií je dávno známa. Na druhej strane uvažujem, či sa to dalo povedať lepšie. Aktérmi sú predsa priamo vypovedajúci hudobníci, prípadne fanúšikovia, pohybujúci sa na scéne. Ale akoby im trochu došiel dych. Osobne vypočuté zážitky a skúsenosti ľudí zo scény pred rokom 89 mi prišli zaujímavejšie a životaschopnejšie ako predvedený zostrih. Možno pre prílišné sústredenie sa na konfrontáciu moci a slobody. Slabé vyzdvihnutie vtedy fungujúcej solidarity. Celok pripomínal reportáž stredostavovského magazínu na tému "Pankáči pred rokom 1989". Zostrihy z koncertov Zóny A, archívne fotky a informácia historika, prečo boli pankáči v ČSSR zo strany bezpečnostných zložiek stotožňovaní s fanúšikmi nacizmu patrili k najlepším častiam vďaka ktorým, spolu s námetom ako takým, to neposúvam do podpriemeru. ()
Keď dnes vídam mladých, štýlových, napózovaných punkerov, čo si vedú svoj pohodlný študenstký život a popri tom sa snažia byť nehorázne politicky angažovaní, najmä v pseudoundergroudových ľavicových a anarcho-socialistických spolkoch, tak mám chuť ich nakopať do prdele. Rád by som videl koľký z nich by sa tak hrdo hlásili k punku pred rokom 1989? Vtedy by bola ich pubertálna revolta tvrdo zlikvidovaná všemocnou ŠtB už v zárodku. Punku by zostali verní len borci, ktorí ho majú proste vrodený v krvi, v srdci, v duši. Dúfam, že vždy budú takí ľudia. Born to be Punk! V komunistami ovládanom totalitnom štáte to mali hodne ťažké. KSČ netolerovala žiadne odchylky od prísne stanoveného normálu. Punkáči sa stali nepriateľmi socialistického zriadenia. Boli systematicky perzekvovaní a zastrašovaní. Sledovali sa všetky ich aktivity. Zdá sa vám to absurdné moji mladí punkoví priatelia? Žiaľ, bolo to tak. Skúste si urobiť chvíľu čas a vypočujte si spomienky nezlomných priekopníkov slovenského punkrocku ako hovoria o týchto ťažkých, temný časoch. Petr Koňýk Schredl, Sveťo Korbel, Miki Mikuška, Braňo Alex, Juraj Černý, Marcel Duchoň... a mnohí ďalší tvoriví, slobodomyseľní, mladí ľudia boli vtedy označení ako „Závadová mládež“. **** ()
Dokument tv JOJ o slovenskej punkovej scéne 80tých rokov, tentoraz o tom ako boli hudobníci prenasledovaní štátnou bezpečnosťou. Hlavne o tom ako im úrady cenzúrovali texty, ako museli robiť ponižujúce prehrávky pred komisiou červených starcov aby mohli vôbec hrať, ako ich štbáci vyslýchali a ako dostávali častokrát riadny výprask. Rozhovory poskytli predné osobnosti našich punkových kapiel: Sveťo Korbel (v tých dobách Zóna A), Peter Koňýk Schredl (Zóna A), Miki Mikuška (Extip), Braňo Alex (vtedy Zóna A), Marcel Duchoň (Davová Psychóza). Ale hovorí tu dokonca aj Maťo Ďurinda, ktorý s punkom síce nemá nič spoločné, ale mal v tej doby tiež opletačky s úradmi a stretol sa s cenzúrou svojich piesní. Soundtrack pozostáva zo starých demáčov Zóny A. Dokument vás až udivuje absurditou tej doby, v ktorej systém neuznával alternatívne smery. ()
Nic nového neříkající televizní pořad o osmdesátkových začátcích punkové subkultůry u našich východních bratov (i když v té době jsme ještě byli jeden stát). Ačkoliv na své „závadové mládí“ vzpomínají ti nejzasvěcenější ze zasvěcených jako Sveťo Korbel, Koňýk, Miki Mikuška, Špako, Marcel Duchoň nebo Braňo Alex a dokonce (ať se to rádoby ortodoxním punkerům líbí nebo ne) i dva zakládající členové tehdy hard-rockové Tublatanky Maťo Ďurinda a Juraj Černý, hudební dokument nepřináší nic, co už by nebylo stokrát, a mnohokrát i v zajímavější podobě, řečeno ..... poslouchali jsme Sex Pistols, šla po nás StB, nosiče se špatně sháněly ..... a tak dále, a tak dále. Neberte to špatně, já ty chlapy (teď to bude znít možná divně) miluju a zhlížím k nim pomalu jako ke svým bohům, ale chtělo by to přijít s něčím poutavějším. ()
Príliš nového sa tu človek, ktorý ma o veci trochu poňatie nedozvie a je na tom vidieť rukopis komerčnej televízie, takže do hĺbky sa príliš nejde, ale má to svoje momenty. ()