Yamada, samuraj z Ayothaye

Patřičně tvrdé souboje, které mohly do převážně melodramatické hudby zabalenou báchorku aspoň trochu pozvednout nad thajský průměr, jsou nepochopitelně v koncovce rušivě zrychlovány. Když si k tomu ještě přičtu sekvenci lesní bitvy dvou kmenů, kdy totální převaha jednoho nad druhým působí nechtěně úsměvně, a příliš dlouhé sledy bodů katanou při soubojích s chladnými ocelemi, nadšení kolegy Flipnica rozhodně nemůžu sdílet. (28.03.2011)

Nieco ako Posledny samuraj alebo Tanec s vlkmi na thajsky spôsob. Prilis ma to nenadchlo, lebo pribeh mi pripadal strasne nezazivne podany a tach par bitiek je dokalicenych zrychlovackami v momente, ked má dôjsť ku kontaktu medzi protivníkmi. Napriklad v Undisputed 3 vhodne pouzitie zrychlovaciek dodava uderom poriadnu davku tvrdosti. V prevedeni v akom su pouzite v tomto filme im uberaju nielen na tvrdosti, ale ani pouzite techniky vdaka nim nevyzeraju tak pôsobivo. Vysledne hodnotenie 5/10 zvysim na 3*, pretoze si cennim, ze tento film narozdiel od kung-fu filmov Tonyho Jaa a spol., má vôbec nejaký funkčný dej a nie je to len sampler kaskaderskych kuskov. (01.11.2011)

Mám rád muay thai a páči sa im jeho štýlové zakomponovanie do akčnej kinematografie, ako sa to v ostatných rokoch efektívne darí thajským filmárom. V tvárach fúzatých kráľovských gardistov, ktorí sa na seba podobali ako vajce vajcu sa mi síce občas orientovalo trochu ťažšie, ich protivníci z radov konkurenčného klanu či japonských nepriateľov sa počas súbojov správali na môj vkus príliš pasívne, až to miestami vyzeralo, ako keby odovzdane čakali na smrteľnú ranu a výhrady mám aj k predstaviteľovi hlavného hrdinu Seigimu Ozekimu, ktorý oproti svižným Thajcom pôsobil ako poleno (pochybujem o tom, že tento chlapík niekedy v živote seriózne trénoval bojové umenia), inak je ale Yamada z hľadiska úrovne choreografie bojových scén a celkového vizuálneho dojmu uspokojivá akčná mastenica. (26.03.2012)

Je to dosť dobrý akčný historický film z thajskej produkcie. Má veľmi dobrý príbeh o japonskom bojovníkovi, ktorého kvôli nevýraznej chybe v priebehu konfliktu medzi Japonskom a Thajskom sa jeho vlastní pokúsia zabiť, ale thajskí bojovníci ho zachránia a privedú do svojej dediny, kde spoznáva úplne nový život a priority a zistí, ktorá strana je tá lepšia. So spracovaním som dosť spokojný, film má veľmi rýchly úvod, netrvá dlho a už je hlavná postava v thajskej dedine, kde sa prvé dve tretiny filmu udomácňuje, či už psychicky, ale aj fyzicky po stránke bojových umení a pozerá sa na to veľmi dobre. V záverečnej tretine už ide príbeh do úzadia a všetko sa vyrieši príliš rýchlo, či už vzťah s Mjanmarskom alebo aj s bojovníkmi z Japonska, takže tu gradácia mierne zlyhá, ale stále je to slušná filmová zábava. Akcie je tu pomerne dosť a páči sa mi. Súboje bez zbrane sú realistické, správne tvrdé a dobre prehľadné, ale to časté zrýchľovanie pohybov je úplne zbytočné a zbytočne to kazí dojem. A akcie s mečmi majú skvelú choreografiu, kľudne by som ich označil za jedni z najlepších relatívne realistických súbojov z mečmi, čo sa dajú nájsť, občas sa v nich kombinuje aj bojové umenia a iné zbrane, napríklad kladivá a sú aj nadmieru krvavé, ale tá krv je miestami až príliš nepríjemne digitálna. Najviac sa mi páči akcia na kopci s mjanmarskými bojovníkmi alebo cesta hlavného hrdinu v turnaji. Herecké obsadenie je skvelé, síce z hlavných postáv mi nie je nikto známy, ale všetci sú výborní, či už japonský bojovník, jeho nový thajský priateľ, obe sestry, hlavne malé dievča predvádza príjemný herecký výkon a v menšej úlohe poteší aj Buakaw. Trochu sklamú záporáci, ktorí sú nevýrazní a ani sa nemajú moc ako prejaviť, ale tu to vôbec neprekáža, keďže vzťah k protivníkom je tu úplne druhoradý. Réžia je na tom perfektne, presne tento štýl mám v tomto type filmu najradšej a technická stránka až na tú digitálnu krv a zrýchľovačky tiež nesklame. Som veľmi spokojný, síce som čakal niečo trochu iné, akčnejšie, kde bude hlavnou prioritou bojový vzťah medzi Japonskom a Thajskom, ale ak mám pravdu povedať, tak toto mi sadlo ešte viac. Najbližšie to má k strednej fáze filmu Obávaný bojovník, aj keď tomu sa samozrejme nevyrovná. 78% (15.07.2011)

Takže ťažké sklamanie. To čo som v Bang Rajan v pohode odpúšťal, tu už neodpustím. Skutočne primitívny príbeh, gýčová kamera a také historické kopance, že to svet nevidel.. Ayothaya bola v 17. storočí velkomesto, nie kopa ruín ako to vidíme vo filme. Na ruiny ju premenila až Barma v 18 storočí ale to tvorcom zrejme nevadí, veď je to určené mladým divákom, ktorý majú nejakú nudnú históriu na háku.., že? Tí totiž Ayothayu prezentovali ako maličkú osadu s pár ruinami a veľkého kráľa ako nejakého náčelnika indiánov... Uff... A nekonečnú rozsiahlu vojnu s Barmou tu vidíme ako dohodnutý malý súbojček malých skupiniek v lese... fakt dojemné sú kecy budhistického mnícha o odvahe, boji atď... ale že podporuje nezmyselné zabíjanie vlastných bojovníkov to ho nenapadlo... No to by som od mierumilovného mnícha nečakal... Celé je to navyše odeté v takom gýčovo-propagandistickom háve, zrejme aby to propagovalo dobré japonsko-thajské vzťahy či čo. No a žeby dobrý samuraj mal problémy s neozbrojenými thajčanmi v boji ( ako vidíme na začiatku) snáď uverí len nejaký thajský šovinista ale nie ja... Navyše muži tam ani nerobia, vlastne nikto tam nerobí, všetci sa len cvičia v boji.. Heh, no čo... zmysel dobrého budhistu je asi len zabíjať svojich vlastných pri krvavých turnajoch... či nie?:) Kedže celé sa to nesie v takom gýčovom - bojovkovom duchu, bolo fakt utrpenie dopozerať túto nafúknutú bublinu do konca... pripomínalo mi to tie dementné bojovky s Van Dammom , ktoré neznášam od detstva a tak to bol ďalší klinec do rakvy tohto úbohého zlepenca a aj dôsledok môjho neľútostne nízkeho hodnotenia... (19.11.2011)