Kamera:
György IllésHudba:
Šimon JurovskýHrajú:
Sándor Pécsi, Mari Törőcsik, Karol Machata, János Rajz, Samuel Adamčík, Ján Bzdúch, István Egri, Márta Fónay, Oľga Adamčíková, Irén Psota, Jela Lukešová (viac)VOD (2)
Obsahy(2)
Veselohra z druhej polovice 19. storočia o histórii červeného dáždnika, ktorým podľa legendy ochránil svätý Peter osirelú sestru glogovského farára pred prudkým lejakom. O niekoľko rokov neskôr je zo siroty krásna Veronika, o ruku ktorej sa uchádza švárny Juraj Vibra. (oficiálny text distribútora)
Recenzie (60)
Keď som tento film videl niekedy v 14tich rokoch, platonicky som sa zaľúbil do tej maďarskej herečky. Okrem toho som sa aj výborne bavil a myslel som si, že všetky slovenské dobové veselohry sú rovnako super. Nie sú. Koprodukcia bola svojho času na Slovensku raritou, začala fungovať až niekedy po roku 1965. Videl som znova a tiež mi srdce plesalo pri pohľade na "tú maďarskú herečku". Film je to naivný iba na prvý pohľad, na ten druhý sa v ňom skrýva niekoľko postrehov ohľadne dedinskej a malomeštiackej nátury a potešia aj niektoré "hlášky" typu vstávaj, veď už Ti svieti slnko na brucho atp.. Musím pochváliť slovenských reštaurátorov, pretože kópia, odvysielaná v televízii, sa blížila HD rozlíšeniu. ()
Bejval to v mládí velmi oblíbený film mojí babičky. Z dnešního pohledu asi lehce zestárlý, není vlastně bez zajímavosti, že se jedná o remake původně mnohem staršího maďarského filmu z meziválečného období a samotná knižní předloha spadá až do konce 19. století. Samotného mě tento film dnes ať tolik nenadchl, jako když jsem ho před takovými 10ti lety dvakrát právě s babičkou sledoval a v některých scénách se to nevyhne jemnému kýči. Ale zároveň to v restaurovaných barvách působí příjemně, Mari Törőcsiková je v roli osirocené Veroniky kouzelná, kostýmy dotvářejí pěknou atmosféru, nenudí to a v rámci rozvíjeni děje a sdělení to nemá výraznější hluchá místa. Satira na pověrčivý lid v první polovině v sobě ten vtip má, ač osobně mě opět více bavila druhá polovina s pěkným nápadem pátrání po ztraceném deštníku. DÁŽDNIK je filmem pro pamětníky, s legendickým a svátečním duchem, a jako takový pořád (i na mě) funguje. V rámci československých filmů 50. let přináší i velmi příjemné spestření v podobě koprodukční kostymní komedie, která mi svým pojetím víc než domácí tvorbu vzdáleně připomínala soudobé rakouské či západoněmecké veselohry s Romy Schneider a spol. 75% ()
Filmová konzerva starých časů. Zatímco u nás se v 50. letech točily toliko budovatelské filmy, Slováci a Maďaři si střihli dobově výpravnou antináboženskou satiru, v níž náboženství je prezentováno jen jako soubor pověr (v tomhle rysu to připomíná povídkový film O věcech nadpřirozených shodou okolností rovněž z roku 1958) a lásce k Bohu je nadřazena láska partnerská/manželská... Pro mne coby českého diváka jde o film skoro až exotický... ()
Naivné herectvo aj naivný príbeh zodpovedajú roku vzniku filmu, menej už trochu neprirodzené a príliš saturované farby, ktoré do čiernobieleho filmu pridali reštaurátori. Pohľad na nádhernú modrú oblohu a sýtočervený dáždnik poteší oči a ucho zase ľúbozvučná slovenčina staršieho vydania. Dedičstvo rozháda slušnú rodinu tak, že nakoniec prídu na rad až sekery a z nábytku zostanú iba triesky. O dáždnik v dedičstve záujem nie je a ten sa stane zvláštnou zhodou okolností zdrojom zázrakov a uctievanou relikviou v malej dedinke. ()
Slovenský Hoax, alebo čo dokážu dedinské reči. Dáždnik svätého Petra je veľmi príjemnou komédiu 50 rokov. Oproti ostatným komédiám, ako je napríklad Katka, je ukrátená o ideológiu a tým sa stáva znesiteľnejšou a menej trápnou. Vtipy vychádzajú hlavne vďaka dedinským typom, ktoré hrajú samých seba - podobnú podobu má aj Trošková trilógia Slunce, seno... Všetko je to obalené v mierne rozprávkovom háve, kde sú všetci ľudia dobrý a všetky nedorozumenia sú hneď vyriešené, bez toho aby niekto utrpel ujmu na zdraví. Aj keď je to priamočiare, veľmi dobre sa na to pozerá. Dvojica režisérov Pavlovič a Frigyes dokázali skomponovať dômyselnú dramatickú výstavbu deja, kde sú nám informácie aj zápletka podávaná postupne, vďaka hlavným hrdinom, ktorý ju rozvíjajú. Dej nespomaľuje, mení prostredia a za každou vážnou scénou nasleduje niekoľko vtipných. Vďaka farbe máme možnosť sledovať Tatry a malebné slovenské dedinky a prírodu, čo nám na jednu stranu pripomína časy dávno minulé aj to ako sa vtedy žilo - s týmito témami neskôr pracovali aj iný Slovenský režiséri ako napríklad Martin Ťapák, ktorý si tu strihol malú úlohu sluhu. Veľmi príjemne som sa bavil. A čo je dôležité, Dáždnik svätého Petra je dôkazom vyspelosti Slovenskej kinematografie tých časov a dôkazom schopnosti spolupracovať s inými krajinami. 80% ()
Galéria (21)
Fotka © Studio hraných filmů
Zaujímavosti (14)
- Vôbec prvý slovenský film, ktorý bol natočený v koprodukcii s inou krajinou - Maďarsko. (rudeboy)
- Film sa natáčal od 16.6 do 11.9.1958 s rozpočtom 4 775 800,60 Kčs. Premiéru mal najskôr v Maďarsku 17.12.1958 v Budapešti v kine Szikra, na Slovensku až 29.12.1958. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- 13-ročný Ľubo Roman (Ďurko Vibra) cestoval počas natáčania prvýkrát do zahraničia. Býval v hoteli "Gellért" a bol vtedy po prvý raz v bazéne s vlnami. (Raccoon.city)
Reklama