Mai wei

Je to skvelý vojnový film z juhokórejskej produkcie. Má vynikajúci príbeh o juhokórejskom maratóncovi, ktorý behom japonskej okupácie zažíva športovú nepravodlivosť na úkor hlavného rivala, svojho japonského známeho a po nepokoji je spolu s mnohými priateľmi prinútený vstúpiť do japonskej armády, s ktorou sa má zúčastniť bojov proti Rusom, kde sa opäť stretáva aj s ním, ale okolnosti ich prinútia niekoľkokrát zmeniť stranu a behom spoločných zážitkov si k sebe postupne nachádzajú cestu. So spracovaním som veľmi spokojný, príbeh ako celok je nadmieru vydarený, počas celej tejto výrazne nadpriemernej dĺžky som sa ani na okamih nenudil, stále sa niečo deje a aj kvôli zaujímavej rozmanitosti, keď je hlavný hrdina nútený bojovať v troch rôznych armádach sa na to veľmi dobre pozerá. Síce niekoľko prvkov sa dalo ešte vylepšiť, napríklad prechod hlavného hrdiny medzi zajatcom na Sibíri a ruským vojakom v Stalingrade mohol dostať viac priestoru, ale hlavne ten trojročný skok medzi Stalingradom a Normandiou je až príliš veľký časový úsek, ktorý by som chcel poznať, ale inak tomu nemám čo vytknúť. Chémia medzi hlavným duom nie je až tak silná, ako by som chcel, s hlavným hrdinom nemám žiadny problém, ten je ideálny, ale pri jeho novom priateľovi, japonskom vojakovi sa to dalo ešte vylepšiť, hlavne prechod jeho postavy medzi fanatickým vlastencom a slušným mužom nepôsobí až tak prirodzene, ale nie je to nič, čo by mohlo výraznejšie prekážať. Akcie je tu priemerné množstvo a je perfektná. Je až mimoriadne veľkolepá, oceňujem viacero skvelých uchvatných záberov na celé bojisko, perfektne natočená, pomerne nápaditá, síce mnoho prvkov sa už dalo nájsť v podobných filmoch, ale viacero nových poteší a aj správne drsná. Nájdu sa tu tri výraznejšie bojové sekvencie, síce boj v Stalingrade pôsobí skôr ako kópia úvodu z Nepriateľa pred bránami, ale aj tak sa na to pozerá skvelo, lepšia je Normandia, ktorá je perfektná, samotnému vyloďovaniu sa až tak moc nevenuje, ale celá táto akcia je vynikajúco podaná, hlavne hromadné bombardovanie je úžasné, ale bojovým vrcholom filmu v rámci veľkolepých scén je rozhodne boj s Rusmi s hromadným nasadením tankov, síce táto akcia ako celok pôsobí trochu nelogicky, ale to je to jediné, čo sa tomu dá vytknúť, sú tu perfektné spôsoby ničenia tankov, plno skvelej akcie a je aj dosť drsná, hlavne to prechádzanie tankov po živých vojakoch. Ale aj tak sa mi najviac páči vynikajúca scéna nástupu sniperky proti lietadlu, perfektná práca kamery, pôsobivá hudba, jednoducho nádherný heroický moment. A môžem povedať, že akcia z tohto filmu patrí medzi to najlepšie, čo som vôbec vo vojnovom žánri videl. Herecké obsadenie sa mi páči, výborný Jang Dong-Gun v hlavnej úlohe, dobrou voľbou je aj Joe Odagiri, ktorý to zahral dobre, ale ako som spomínal, jeho postava sa dala podať aj o niečo lepšie, potešila aj Bingbing Fan v úlohe sniperky, ktorá ale nemala moc priestoru a viacero známych tvárí vo vedľajších úlohách. Čo sa týka réžie, tak síce emócie nefungujú až tak silno, ale inak je prvotriedna a technická stránka je dokonalá, rozpočet je vidieť, kľudne by som to označil žánrový vrchol. A nesklamala ma ani hudba. Síce My way nie je až tak dokonalý film, ako na mňa pôsobil z traileru, ale po treťom pozretí môžem s čistým svedomím dať plné hodnotenie. Nejaké zápory sa tu nájdu, ale všetko to sú skôr len detaily. Po už asi neprekonateľných Putách vojny je to druhý najlepší vojnový film, aký som zatiaľ videl. 86% (29.06.2012) (menej) (viac)