Fontána pre Zuzanu

,,KEĎ MÁ ČLOVEK PÄTNÁSŤ, ŽIVOT JE NANIČ." __ Film som dlhodobo ignoroval a predstavoval pre mňa absolútny okraj môjho diváckeho záujmu, až keď som teraz nevešal prádlo a akurát do znova vysielala telka. Zrazu som si neviem ako pozrel celú druhú polovicu a zaujatím som následne vyhľadal na internete aj začiatok. Nepozeralo sa mi nato zle, aj keď film má svoje nedostatky, na ktoré predo mnou poukazujú iní užívatelia. Na neprirodzene znejúce dialógy som si časom zvykol, pretože ide o typický problém slovenských scenárov, ktoré sú buď priveľmi vulgárne, alebo umelo strojené. Jednoducho mladí nehovoria príma, ale popiči; nevraví sa frajeri, ale kok*ti; babe sa nepovie si sprostá, ale si je*nutá a určite sa nepovie grázli, ale prinajmenšom hajzli. V tej dobe to z dôvodu zamerania pre mladé publikom súdruhovia nedovolili, zato im nevadilo - možno z dôvodu slabšej sexuálnej osvety na školy - ukázať mladé prsia, a že sa Vejmělková nemala začo hanbiť (Bábekovi závidím). Možno išlo o istý kalkul, ktorým sa chcela prebiť slaboduchý príbeh s prakticky všetkými, do stratena vedúcimi zápletkami. Ako klad tohto pseudomuzikálu, možno okrem hudby - vrátane ústredného megahitu ,,Všetci nám môžu závidieť" radiť technické spracovanie filmu so zreteľom na dynamiku kamery a strihu snažiacich sa priblížiť Západnej produkcii. Ľúbostná scéna vo fontáne je nakrútená výborne a následný záver ma absolútne zdrvil. (6391. hodnotenie, 152. komentár k filmu) (14.11.2018)

80. roky a tento muzikál, to je proste klasika. Elánovské pesničky do toho, krásne dievčatá, socialistická krajina so svojimi krásami a problémami, trocha srandy, trocha toho staršieho štýlu, proste zaujímavý film, ktorý však mal veľa výpadkov, no aj kultových momentov, ako bola napríklad jazda na motorke, či šantenie vo fontáne. (01.06.2013)

Slovenský hit Dušana Rapoše - paneláková story, Vejmělková, písničky Vašo Patejdla / Elánu... na dnešek trochu málo, ale ve své době kult, u kterého mne pobavilo obsazení Bábka a dokonce Ondřeje Malého, u kterých jsem si nikdy neuměl představit, že by někdy hráli v něčem pro mladé ( ikdyž Malý v Přátelích zeleného údolí ...). (12.09.2020)

Dojemná a místy i mrazivá generační výpověď, která mě vždycky dostane, přestože jsem v paneláku strávil v mládí jen první tři roky života a z toho jsem si moc pamatovat nemohl. Dnešní mp3 generace to samozřejmě nemůže chápat, ale v osmdesátkách a tehdejším ČSSR to byl svého druhu kult. Rapoš sice nikdy nebyl bůhvíjaký režisér, tady ho ale na uzdě držel scénář a dramaturg. Vejmělková nejhezčí, co kdy byla, ovšem nesmírně sexy scény (a na svou dobu veleodvážné) mají i ostatní sídlištní kočky - dneska prsa pod mokrým tričkem nebo dokonce natvrdo venku nikoho neohromí, ale on se tehdy opravdu psal rok 1986... ;) Vytkl bych snad jen dost rozlítanou představovačku hlavních postav, po které má člověk až do půlky filmu menší zmatek v Zuzaniných sestrách a kamarádkách, a trochu nejapnou drsňáckou stylizaci prostřednictvím jednotvárného break dance - ale i to se snad tehdy prostě takhle bralo :) A pochmurná šedá paneláková atmosféra "vrátane" nočních maďarských autobusů značky Ikarus v ulicích Bratislavy je prostě neopakovatelná a neodolatelná. 85 % a fakt je mi strašně líto, že tenhle film už dnes asi nikdo moc nechápe. PS: Je to tak samozřejmé, že bych na to málem zapomněl: hudba a texty jsou pochopitelně skvělé, Ak nie si moja je dodnes erbovní ploužák slovenské pop-music, Viem čo nechcem mile přímočará vypalovačka a Prvá láska z úvodních a závěrečných titulků zase pro mě jedna z pěti nejlepších věcí od Elánu - ačkoli to Elán není, to jen Ráž zpívá písničku od Patejdla :) PS2: Povšimněte si hlavního milovníka Jiřího Bábka, kterého (což jsem až dodneška VŮBEC netušil) najdete třeba ještě o 19 let později balit mladinkou Lauru v Renčově a Vieweghově Románu pro ženy! (13.12.2013)

Prvý diel trilógie s postupne klesajúcou kvalitatívnou tendenciou, pravdepodobne najznámejší (a zrejme aj najúspešnejší) film režiséra Dušana Rapoša a jeden z kultových slovenských filmov z čias Československa. Tým všetkým je Fontána pre Zuzanu, príbeh o mladých ľuďoch, ktorí prežívajú posledné leto pred nástupom na strednú školu (minimálne niektorí z nich; rovnako si snímka všíma aj postavy, ktoré majú školu už dávno za sebou), vychádzajúc z knižnej predlohy spisovateľky Eleonóry Gašparovej. Stred príbehového univerza Rapošovho filmu o dospievaní a láske predstavuje vnútroblok na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove s fontánou uprostred. Napriek tomu, že fontánu nesie snímka už v názve, v rámci príbehu sa jej väčšia pozornosť venuje až skôr ku koncu. Minutáž dovtedy obsahovo vypĺňa predovšetkým príbeh o láske, priateľstve, sexe, smútku, hudbe, motorkách a dospievaní. Ak vezmeme do úvahy, že Rapošov film vznikol prakticky ešte v časoch tvrdého socializmu, nevidno v ňom žiadne ideologicky podfarbené myšlienky, pričom predovšetkým svojou vizuálnou stránkou pôsobí v rámci možností dokonca až západne. Nočná Bratislava (a celkovo skvelá bratislavská výprava napríklad aj so zábermi priamo z rozostavaného Mosta hrdinov Dukly, dnešného Prístavného mosta), motorky, breakdance, obnažené poprsie Kataríny Šugárovej a populárne slovenské hity osemdesiatych rokov vytvárajú pozoruhodnú kombináciu, ktorá dokáže diváka zaujať. A to aj napriek tomu, že v žiadnom prípade nepredstavuje film ako celok nič svetoborné. Snímka takisto oplýva pestrosťou svojských postáv, spomedzi ktorých popri hlavných protagonistoch najväčšmi dokážu zaujať napríklad "nepríjemný" sused Domorák (Miloslav Holub) či Viki (Robo Grigorov) s jeho partiou goticko-depešáckych motorkárov. Fontána pre Zuzanu milo prekvapuje. Jednoduchý príbeh o tínedžeroch ponúka Dušan Rapoš v podobe, ktorá baví, a to nielen vďaka dobre zvolenému mixu komédie a drámy, ale predovšetkým vďaka výbornej bratislavskej výprave a soundtracku. Ten je síce po rokoch plný známych "odrhovačiek", ale do filmu pasuje a jeho celkový kolorit dopĺňa perfektne. (03.03.2024)