Poslední mlčení

Predstavte si ten najteplejší, najplnší obraz, plný svetla. Ako by ste práve sledovali nejakú romantickú komédiu, kde sa dvaja kamaráti vozia autom cez prekrásny vidiek. Ale iba dovtedy kým na poľnej ceste nestretnú maličké dievčatko ktoré sa preháňa na bicykli. Všetko vyzerá byť v poriadku až na to, že ide o dvoch mladých pedofilov a jeden z nich nemá ukojenú túžbu.... A ďalej si to už viete predstaviť. Snímka celou silou udiera na psychiku diváka. Prezentuje sa nemorálne a tak realisticky, že sa v nej prevára myšlienka na to, že svet je nespravodlivý. Keďže sa nevypátral vrah dievčatka. O 23 rokov po tomto incidente sa v ten istý dátum udeje únos malého dievčaťa. V malom mestečku nastane panika a paranoja.. Detektívi si myslia, že pedofil opakuje svoj čin ale keďže telo nedokážu nájsť, je stále šanca, že sa dievča nájde. Rodičia sú zničený. A zničený je dokonca aj jeden z pedofilov ktorý bol pred 23 rokmi komplicom.. Má rodinu, manželku a deti a vnútorne ho to rozkladá, ničí. Polícia si nevie rady, príbuzný si nevedia rady, rovnako ako ani komplic. Pomalé statické zábery sú popretkávané depresiou ktorej nie je pomoci. Mnohým z vás by sa toľká komornosť a pomalosť určite nepáčila a nudila vás ale holt.. Toto sú tie ťažké Nemecké drámy ktoré zbožňujem. (31.07.2016)

Nemecká tvorba nie je priam moja šálka kávy, ale po počiatočnom skepticizme ma Silence veľmi príjemné prekvapil. Zo strany Nemcov sa jedná o skutočne prvotriedne natočenú kriminálku, ktorá vynikajúco vyvažuje pomer medzi drámou pri ktorej diváka zaujíma každá a jedna postava a napínavým thrillerom s postupným odhaľovaním súvislostí. Pojedná o pedofilnej vražde z 80. rokov, kde sa pátranie následne presúva do súčasnosti. Stojí však hlavne na vynikajúco napísaných a vyprofilovaných postavách, ktoré majú komplexné motivácie k tomu čo vykonali a ako sa chovajú. Samotných páchateľov potom predstavuje ako bežných ľudí „od vedľa“, ktorí pre svoje činy majú v podstate obhájiteľné dôvody a nie sú len jednorozmernými figúrkami v podobe vyšinutých vrahov ako je vo väčšine prípadov zvykom. Rovnako plnohodnotne je rozpracovaná aj každá z vedľajších postáv, ktorá má v deji svoje miesto. Všetky samozrejmé podporené kvalitnými hereckými výkonmi. Film zo začiatku buduje prevažne melodramatickú líniu a zaujímavo mätie diváka tým, že presunom udalostí do súčasnosti mu hneď v prvom momente jednoznačne nepredstaví všetky postavy a tak je otázne s kým vlastne sympatizovať a s kým nie. Postupne umocňuje dusnú atmosféru policajným vyšetrovaním až v závere namiesto toho, aby adrenalínovo zintenzívnil finále prináša na scénu skôr depresívne pocity. A aj keď je ten príbeh v jadre zvrhlý, tak divák postupne dokáže pochopiť konanie obidvoch strán. V podstate mi vadila len postava mierne vyšinutého detektíva, ktorému umrela manželka a ktorý sa do takto v reáliách zasadeného príbehu svojimi výstupmi občas až nehodil a jeho postava zachádzal do zbytočnej karikatúrnej roviny, dokonca mierne iritovala. Našťastie týchto scén tu nebolo mnoho. CELKOVO: 4* (8/10) (27.06.2014)

Baran bo Odar mě nedávno nadchnul svým hackerským thrillerem a tady ukázal, že úspěch jeho druhého filmu nebyl náhodou. V tomto případě se ani tak nesoustředí na pátrání po vrahovi, ale spíš na utrpení rodičů, které nezmizí ani po třiadvaceti letech. Stejnou měrou film odhaluje i psychická muka jednoho ze dvou viníků dávné vraždy, kterého po nejnovějším zmizení přepadnou výčitky svědomí v té nejčernější podobě. Celkově věrohodné, výborně zahrané a v závěru silně nasírací. Ale tak to halt v životě chodí. 80% (15.10.2015)

Plný počet nedávám, protože jsem ve filmu postřehla nějaké chyby. Ale přesto je to vynikající artová kriminálka a zároveň psychologický film. Prostředí pedofilie jsem zatím neznala a i tady mi trvalo dlouho, než jsem pochopila, o co vlastně jde a kdo je kdo. Ale čím se film blížil k závěru, tím víc jsem ho oceňovala a vnímala jeho určitou hloubku. Konec nic nezkazil, naopak. (03.03.2016)

Zneklidňující drama o pedofilní vraždě a lidech jí ovlivněných stojí zcela na precizně profilovaných postavách a jejich pečlivě vyjádřených motivacích. Právě díky tomu se pojednání o obětech i pachatelích nestává detektivkou, thrillerem či vypjatým melodramatem, nýbrž nestrannou studií osamění, bezmoci a ztráty někoho blízkého. Sice scénář místy příliš polopaticky zdůrazňuje jistá fakta o případu i postavách a u figur policistů sklouzává až ke karikatuře, ale právě díky tomu se může v případě postav pedofilů vyhnout schematické démonizaci a naopak i je představit jako obyčejné a tragické lidi. (03.04.2011)