Udalosti bez mena
Wolves' Lairs
Československo,
1948, 122 min
Réžia:
Paľo BielikKamera:
Karol KrškaHudba:
Ján CikkerHrajú:
Beta Poničanová, Jozef Budský, Mikuláš Huba, Ladislav Chudík, Juraj Šebok, Arnold Flögl, Magdalena Lokvencová-Husáková, Ivan Hliva, Eugen Medek (viac)Obsahy(1)
Dráma zo Slovenského národného povstania. Vo filme sú použité autentické snímky zo SNP a postupu Sovietskej armády. Pri nakrúcaní pomáhala Československá armáda a Zväz partizánov. Autori filmu ešte s čerstvými skúsenosťami vytvorili obraz rodiny Svrčinovcov, ktorý dodnes ostal vzorom kolektívneho portrétu a do istej miery symbolizuje celonárodný odpor proti domácemu a nemeckému fašizmu. (oficiálny text distribútora)
(viac)Zaujímavosti (25)
- Filmová cenzúra, zriadená po vzniku filmu, označila film za nesúci plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (Biopler)
- Interiéry filmu mali byť pôvodne natáčané v Prahe, no barrandovské ateliéry na ne nemali kapacitu. (Biopler)
- Legendárne vreckové ateliéry, sídliace na Jakubovom námestí v Bratislave, mali neduh v podobe dvoch neprehliadnuteľných stĺpov. Tie bolo potrebné pre každý záber z hľadiska kompozície zamaskovať. (Biopler)
- Politickí predstavitelia a vedenie Československého štátneho filmu sa film neopovážili slávnostne uviesť k výročiu SNP, po vznesení pripomienok Umeleckej filmovej komisie, no zároveň ho nechceli zakázať. Vznikol kompromis s tým, že pripomienky nie sú priamy dôvod, aby film nemohol byť uvedený pri príležitostí osláv SNP. Skôr komisia odporúčala, aby sa nesúrilo s uvedením filmu, ak by to malo mať neprajné dôsledky na jeho pedantnom vyhotovení. (Biopler)
- 6. augusta 1948 sa zišla Umelecká filmová komisia, ktorá posudzovala výlučne ideovú stránku snímky. Boli doporučené zmeny ohľadom zachytenia tisovskej zrady a tým pádom odsúdenia služobníkov fašizmu. Taktiež komisia žiadala vyvážiť slabé zastúpenie sovietov v Povstaní a na oslobodení tým, že nástup Červenej armády má vyznieť mohutnejšie. Bielik vzal pripomienky na vedomie s tým, že budú realizované. (Biopler)
- Hudba osciluje medzi lyrickým pólom (intímne ladené scény), kde najviac čerpá z ľudovej melodiky, a robustným symfonickým dramatizmom (sociálno rebelantské časti deja). (Biopler)
- Režisér nikdy neukazuje popravu, skôr o nej rozpráva nepriamo. Na vyjadrenie nevsádza do scén naturalizmus. (Biopler)
- Počiatok nakrúcania je datovaný na 15. august 1947. (Biopler)
- Hudbu zložil Ján Cikker, ktorý využil melodický materiál, ktorý vychádza zo slovenského folklóru. (Biopler)
- Filmu bolo vyčítané, že neukazuje národnooslobodzovací zápas ako formu a etapu triedneho boja. Išlo hlavne o to, aby bola zvýraznená úloha komunistov, ktorí boli iniciátormi revolučného pohybu. (Biopler)
- Film mal mať pôvodne premiéru 29. augusta 1948 (4. výročie SNP), no tá sa nakoniec uskutočnila 25. decembra 1948. (Biopler)
- Film bol jedným z hlavných argumentov, ktorý spolurozhodoval o udelení titulu Národný umelec pre Paľa Bielika v roku 1968. (Biopler)
- Vo filme sa hovorí po slovensky, rusky, nemecky a francúzsky. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Tri roky po premiére bol film cenzúrou označený za film nesúci "stopy buržoáznej filmovej tvorby a buržoázneho nacionalizmu", v dôsledku čoho bol dočasne stiahnutý z distribúcie. V 60. rokoch minulého storočia došlo k prehodnoteniu tejto skreslenej interpretácie. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Hudbu k filmu napísal v tej dobe už uznávaný hudobný skladateľ Ján Cikker. Podľa jeho vyjadrenia vznikala skoro tri mesiace a partitúra mala približne 320 strán. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Vo filme sú použité aj autentické zábery zo SNP. V auguste 1944 nakrúcal Martin Hollý st. snímku Hanka sa vydáva, po vypuknutí povstania sa štáb rozhodol dať svoje sily k dispozícii vojenskému veliteľstvu. Po zatlačení SNP do hôr boli filmári zatknutí a uväznení, ale ešte predtým zakopali exponovaný filmový materiál na cintoríne v Ponikách. Nafilmované zábery sa tak zachovali a neskôr použili v snímkach Paľa Bielika Za slobodu (1945) alebo Vlčie diery. (Raccoon.city)
- Vlčie diery si v kinách pozrelo 4,023,900 divákov, čím boli na dlhé obdobie najnavštevovanejším slovenským filmom všetkých čias. (Raccoon.city)
- V roku 1949 boli Jozef Budský, František Dibarbora, Mikuláš Huba, Magda Husáková-Lokvencová, Ľudovít Jakubóczy a Karol L. Zachar ocenení Národnou filmovou cenou za herecký výkon a režisér Paľo Bielik bol ocenený Slovenskou národnou cenou. (Raccoon.city)
- Film sa nakrúcal v provizórnych ateliéroch v budove Československého rozhlasu. Ateliéry získali vtedy prívlastok “najmenšie filmové ateliéry na svete“. Miestnosť mala rozmery iba 13 x 17 metrov. (giaruj)