Keby som mal pušku

"Vlado vidí holú babu prvý raz...a zadarmo!, my sme za to cigánke platili. Mastným chlebom..." Nadávky a podarené hlášky sa spustili už od úvodu, takže o náladu je postarané - "Bodaj by ťa červíky zaživa žrali..." S vtipným nadhľadom podaný chlapčenský svet z obdobia SNP v roku 1944 robí z filmu dosť ojedinelý počin, ťažko nájsť niečo podobné. Vtipná detská debata o Židoch (netreba ich ľutovať), ktorá skončila odfaklenou predkožkou! ma dostala a čumel som. Odvaha im rozhodne nechýba. A čo keby tak mali ešte pušku? 80%. (09.06.2013)

Ak si týmto Uher zarobil na chleba, tak je potom všetko v poriadku, ale poetikou je to niekde úplne inde ako jeho tvorba zo 60 rokov. Je to veľmi unavujúce sledovať stále tie isté témy dokola a bez prestania. Chlapci sú síce fajn, ale dedinské prostredie vždy tak trocha ponúkalo príbehy trocha z iného súdka, stačí siahnúť po Slobodovi, alebo Dušekovi. Keby som mal pušku má množstvo mikropríbehov, ktoré sa mi vidia charakterovotvorné pri postave hlavného chalana. Ale nemajú patričný presah a hlavne sú značne preexponované. Realita je podľa mňa a vždy bola otázkou prístupu, hlavne ak sa jedná o realitu filmovú. Pôsobí to na mňa veľmi zle, keď sa musím pozerať, ako národ plný príbehov, čo patrične dokazuje aj predloha Milana Ferka je vykreslený ako banda debilkov. Chcelo by to niečo ľudské, niečo prívetivejšie a hlavne divákovi bližšie. Tam kde sa reže predkožka a ešte stále sa dá chodiť, je možno dobré sa na chvíľu zamyslieť čo je sranda a čo jednoducho nevyšlo. (20.05.2013)

Pozrela som si tento film, keď bol v televízii, aby som sa vzdelávala v slovenskej kinematografii, ale napriek zaujímavým momentom ma celkovo film nezaujal a správanie detí sa mi nezdalo vierohodné (normálne?). Chápem, že ide o udalosti odohrávajúce sa počas vojny, aj že chlapci v tomto príbehu majú inú mentalitu ako my teraz, ale predsa mi niektoré časti scenára pripadali priam hlúpe. Trochu možno zohráva rolu moja averzia voči filmom o deťoch (česť výnimkám), ale taký je môj názor. (30.03.2005)

Je to dobrý film, ale ve srovnání s Uherovou předchozí tvorbou šedesátých let (např. Organ, Slunko v sieti) bohužel zaostává. Dost se na tom podepsalo jak přepisování scénáře, tak nucená změna režiséra (původně měl film režírovat Elo Havetta). A bohužel neobstojí ani před Piesňou o sivom holubovi, která byla natočena o deset let dříve. Jako ano, rozhodně stojí Keby som mal pušku za vidění, ale už to zkrátka není ono. Na vysoké úrovni ovšem zůstává výborná kamera Stanislava Szomolányiho a hudba Ilji Zelenky. (09.07.2012)

Filmy Štefana Uhra ma nedokázali nadchnúť, jeho poetiku som nechápal a filmové videnie neobdivoval. Nebolo tomu inak ani pri tomto filme. Jeho jedinou prednosťou bolo videnie vojnových, dejinných udalostí očami chlapca. Niektoré scény ma celkom zaujali, ale v rámci celku sa utápali v popisnosti, dokumentaristickom pohľade a z môjho hľadiska aj v určitej nevierohodnosti a strojenosti. Aj keď sa v popiske píše o ňom, ako o jednom z najlepších filmov slovenskej kinematografie, nemôžem sa s týmto názorom stotožniť. (09.08.2015)