Silence Above the Clouds
Obsahy(1)
Tam nad oblakmi cítiť to tajomné spojenectvo s vesmírom... Strháva nás tak veľmi, že začíname vychádzať zo seba, aby sme mohli vnímať celý ten horský svet. Svet, ktorý v človeku podivne zintenzívňuje sily duchovné aj telesné, energiu prirodzenú aj nadprirodzenú a uvoľňuje to, čo drieme v jeho v najtemnejších hĺbkach... To, čo kriesi jeho vieru vo vlastné sily... To, čo mu po zostúpení do dolín umožňuje kráčať so zdvihnutou hlavou a čerstvou krvou v žilách. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (15)
Prenádherné pohľady a tiene farieb. Dokonalá hra prírody ponúka niečo neuveriteľné. Škoda zdĺhavých scénok a niektorých záberov s toho istého bodu. Myslím, že to bol Lomnický štít, alebo s toho smeru na Tatry. Stratilo to tú rôznorodosť. Neviem si nič lepšie predstaviť na dobrú noc, čo sa týka záberov a hudby. ()
MAOK je proste hustejší ako M.Mansonov gel na vlasy. Dokáže hrať aj e-moll 15 minút a mentálne nad tým masturbovať do rána. Ono to neprekáža pokiaľ máte mozog odložený v nádobe na protézy, čo majster MAKAK odporúča. A odporúča to aj ďalších 9 z 10 makakov. Barabášova statická kamera upretá 20 minút na jedno miesto je fascinujúca ako susedove vajcia v prievane. Potľapkajte sa po pleciach, akí to sme duchovní chlapci, veď toto nikto len tak nedá a nikto to nevidí tak veľmi do hĺbky(snáď len vyznavači deep análu). Atmosféra skoro ako v Tatrách, s tým rozdielom, že v Tatrách naozaj je. Ste objavili chlapci dedovu palicu v digitále. Pomerne nevšímavé fuj. ()
Tých 65 minút mi ubehlo ako polhodina. Meditatívna exkurzia do iného sveta, sveta oblakov, hľadiacich štíty najmenších svetových veľhôr. Príjemná Maokova hudba a miestami krásnejšie prírodné úkazy (súhra slnka, hôr a oblakov), než ste videli v NG alebo BBC dokumentoch svetového formátu. Čakal som "výplň", dočkal som sa hodnotného filmového zážitku. Azda len rozdelenie filmu do tematických kapitol je zbytočné. ()
Barabášov zárez na poli poetického módu v dokumentárnom filme. Meditatívne statické zábery na pohybujúce sa oblaky znášajúce sa nad nehybnými končiarmi Tatranských štítov, tvoria veľmi sugestívny a poetický film, ktorý ocenia hlavne tí, pre ktorých sú hory a horolezectvo vášňou. Tým nechcem povedať, že tí, čo nikdy na žiadnu horu nevyliezli a nemali možnosť vidieť krajinu z výšky a pocítiť ju na sebe, si tento film nemôžu užiť. Barabáš nám tu ukazuje všadeprítomnú krásu plynutia času v prírode, ktoré je pred mnohými uzatvorená, ktorú mnohý nepoznajú a ktorá je vo svojom jadre čarovná a nádherná. Tatry sú Barabášovou vášňou. Toto je ďalší z dokumentov, ktorý im vzdáva hold a ktorý sníma niečo tak všedné ako oblaky, spôsobom pri ktorom začnete rozmýšľať o sebe. Za čo film vďačí ako obvykle perfektnej MAOK- ovej hudbe. Pokojný, nedramatický, ale krásny pohľad na svet, o ktorom vieme tak strašne málo a ktorý nám pritom neustále dáva tak strašne veľa. ()
MAOKovu hudbu si sem tam užívam pri relaxovaní, no človeku sa pri nej priam žiada zavrieť oči a odpočívať, nie ešte sledovať obraz, ktorý je zložený z niekoľkých záberov z vrcholov hôr ponad oblakmi. Človek pri tom ľahko zaspí. Možno bola chyba v zle estetických záberoch, pretože takých ako na obrázku k dokumentu tam bolo minimum. Meditačná záležitosť bez jediného komentáru, no okrem hudby na tom niet veľmi čo chváliť, zvládli by to aj amatéri. ()
Reklama