Bitva u Thermopyl

Kto by sa už dnes na to díval, keď má Millerov a Snyderov komiks ? Jedine ten, koho zaujímajú staré filmy a/alebo stará história a nie silácka štylizácia zakrvavených manekýnov. Ani tento film sa síce nevyhne idealizácií a anachronizmom, ale niečo také predsa nemôžeme čakať od klasického Hollywoodu! Veľkým plusom je naproti tomu zobrazenie nepriateľskej strany a žiadna démonizácia Peržanov či Veľkého Kráľa kráľov Dareia. Veľmi podivnou a krajne nepravdepodobnou novinkou, o ktorej som sa nikde v literatúre nedozvedel, bolo iba jeho rozhodnutie zabiť všetky ženy v perzskom tábore, aby vybičoval túžbu svojich vojakov dostať sa cez priesmyk k tým gréckym... Zaujímavejšie už bolo zaradenie spornej epizódy o pokuse o atentát na Dareia (hoci je nemysliteľné, že by sa k nemu dostali zobrazeným, vyslovene hlúpym, hoci po spôsobe krypteie celkom logicky odvodeným spôsobom). Nech už tak či onak, Gréci ale rozhodne nezapálili jeho stan - táto monumentálna záležitosť, ktorá kopírovala palácové usporiadanie Persepolisu, totiž bola ukoristená o rok neskôr po rozhodujúcej bitke u Platají a neskôr zastrešovala divadlo v Aténach. Násilným ozvláštnením je skutočnosť, že Sparťanov je tu vlastne 301 (+ 1 Sparťanka) a aby tam tohoto vzbúreneckého hrdinu (proti tradovanej skutočnosti bez potomkov) dostali, museli Leonidovi, neochvejne zidealizovanej, statočnej a jasnozrivej postave bez najmenšej poškvrnky prisúdiť jedno tvrdé kráľovsky príznačné rozhodnutie - keď nedovolí mladíkovi ísť do boja, aby očistil meno svojej rodiny - a vzápätí ešte jedno zmäkčilé a neobhájiteľné, keď mu to ako vzbúrencovi, čo do Thermopýl prišiel na vlastnú päsť a proti výslovnému zákazu kráľa, dovolil. Podobné rozvrhnutie zaujímavých možností a nezmyslov je aj u ženských postáv. Kráľovná Artemisia je zobrazená iba v jednej svojej polohe, úplne sa ignoruje, že to bola drsná vojvodkyňa, ktorej lode patrili k najlepším v celom konflikte a vyrovnali sa im iba Feničania, celkom jasne je ale naznačené, že ako osoba veľmi blízka (intímne, čo je diskutabilné) Dareiovi, bola tajným spojencom Grékov (čo by pri nej ako panovníčke maloázijského, pôvodne gréckeho Halikarnassu mohlo mať isté opodstatnenie, nech už by tak konala z akýchkoľvek, nielen progréckych, ale aj properzských príčin alebo hlavne k osohu vlastného kráľovstva) a preto mohla využiť svojho postavenia a teoreticky ženských zbraní, aby si mohla ako jediná dovoliť navrhnúť ústup. Druhá strana je úplne scestná - hoci sa spartské ženy nepochybne tešili ďaleko väčšej nezávislosti než v iných mestách starého Grécka, celá tá priblbá rodinná historka o dievčine, čo doručí správu, individualistickom mladíkovi, s ktorým majú romantický vzťah prekonávajúci prekážky a otcovi špiónovi, ktoré tvoria hollywoodsku líniu príbehu popri tej historickej, je nielen úplne mimo misu, ale aj neobratne zakomponovaná a sťahuje film dole rovnako, ako nezvládnuté a nedynamické bojové scény. (05.11.2014)

Snyderovo-Millerovic 300 je samozřejmě někde jinde.Fakt nesrovnávat.Zatímco 300 je jen a pouze dobře udělaný komiks kdy historický pokřivěniny (často i zhovadilosti) jsou každýmu u zadku,tady to mimo toho hýro a dobrodrůža i docela snaha o jakž takž odvyprávěný příběh jak to možná bylo(ovšem dialogy mezi Themistoklem a Leonidem-prča největší,aneb zkratka především-já su toprý fójak a já zas rozumbrada politik,ug ug,- no a ty sparťanský dresy????,to určitě! -až na štíty v podstatě obšlehnuto od vzoru římský legionář,-to se fakt v produkci nenašel nikdo,aby jim řek že se tehdy chodilo do boje s kulkama ve větru vlajícíma?,asi ne řek). I tak ale dobrý. (07.05.2011)

Bitva u Thermopyl má jistě na svou dobu co nabídnout. Nicméně z mého současného pohledu je drobet zdlouhavá, postavy monotónní až nezajímavé a bitvy, ač skutečně velkolepé, působí místy neprofesionálně, jakoby je tvůrci s komparsem spíchli za jedno odpoledne. Přesto však – a to opakuji – jde na rok 1962 o epické, historicko válečné drama, které právě v bitvách má svou silnou stránku. Chemie mezi postavami zde nějak výrazně nefunguje, každopádně na ten průměr snímek určitě dosáhne. 65% (06.10.2012)

V roku 480 pred naším letopočtom sa v rámci grécko-perzkých vojen (499 až 449 p.n.l) odohrala krvavá bitva pri Thermopylách. Bolo to nerovné stretnutie kráľa Leonidasa a jeho tristo hrdinských sparťanských bojovníkov voči tisícovým hordám barbarov pod velením ukrutného Xerxesa I. Prvýkrát som sa s filmovým spracovaním tejto témy stretol v roku 2006, v snímku "300", ktorý zrežíroval Zack Snyder. To bol neskutočný masaker, dychberúce filmové orgie násilia a vojnového šialenstva. Päť hviezdičková záležitosť. Na základe tohto titulu som si zohnal aj omnoho staršiu filmovú verziu týchto udalostí. Zhliadol som snímok "Bitva u Thermopyl", ktorý bol natočený v roku 1962. Ani zďaleka to nie je taká bombastická pecka, ako to, čo mi ponúkol Zack Snyder. Toto je taký ten klasický sandálový, papundekelový, americký veľkofilm, aké sa točili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Mne sa to však páčilo. Sparťania majú môj obdiv a rešpekt. **** (23.06.2023)

V časoch kompom nedotknutých_keď bojová scéna so živými ľudmi bola. Parta hercov už mŕtvych_históriu oživiť rozhodla. Pár jalových scén, keď papekom rybu lovil_Vystredala bitka ktorej by nik neuveril. Oštepy sa hádzali, tak ako kto chytil._Bezpečnosť je nadovšetko, kto by PN platil? Scenár bol vsak jasný, koniec prezradený._Prekvapiť však mohol, jakže bude prevedený? Žiadna sláva nieje, všetci už sú mŕtvi_Titulky už idú, no ja niesom smutný. Pri tak skorom roku vzniku_Dobrá práca Rudolphíku! Keby viacej boja, koní_Päťku by som ihneď hodil. O pár rokov prišli kompy_a maseker to bol veľký. A anime nula šestka,_gule trhá viac než dneska. (12.02.2013)