Polytechnika

Denis Villeneuve sa podujal natočiť spomienku k 20. výročiu tragédie, ktorá sa odohrala 6. decembra 1989 na Polytechnickej fakulte v Montreale. Udalosť, ktorá v Kanade vyvolala veľkú diskusiu o jej príčinách a ktorej tieň dodnes prenasleduje nielen mnohých jej účastníkov. Samotný režisér bol a je rovestníkom obetí tohto násilného a nezmyselného činu. Jeho motívy sú teda absolútne pochopiteľné. Jedinou chybou, ktorú na filme výraznejšie vnímam, je ten, že je určený pre tých ktorí vedia, alebo pre tých čo si dali tú námahu zistiť si čo sa vtedy stalo. Mrazivý, sugestívny príbeh, ktorý ponúka niekoľko uhlov pohľadu na udalosti je nielen pripomenutím, ale hlavne vyjadrením toho, že tí čo prežili, ale ani tí ostatní stále nezabudli. Neviem či mi bolo smutnejšie po dopozeraní filmu, či pri čítaní niektorých komentárov k nemu. Ľudia sú zrejme skutočne nepoučiteľný. Práve preto som sa rozhodla, že zapálim aj tú poslednú pomyselnú sviečku a pridám aj poslednú hviezdičku tomuto filmu. (18.11.2015)

Muž, ktorý NAOZAJ, ale veľmi moc nenávidel ženy !!! A to až v takom merítku, že sa ich razom rozhodol postrieľať, ako rešeto ! Volal sa Marc Lépine, bol kanadskej národnosti, kde sa taktiež rozhodol pre radikálny čin na univerzite École Polytechnique, kam prišiel po zuby ozbrojený, so zameraním sa na nežné pohlavie, ktoré počas tohto aktu neustále vyhľadával medzi totálne vydesenými študentmi, keď im k tomu nekompromisne “venoval” smrtonosné guľky bárs kde do tela, že akonáhle dokončil svoje „dielo” , ihneď spáchal samovraždu, pričom rodený Kanaďan Denis Villeneuve sa rovnako „rozhodol” na dvadsiate výročie po týchto hrôzostrašných, krvavých udalostiach, nakrútiť o tom mimoriadne znepokojivý, zimomriavkový snímok s minimalistickou čierno-bielou DP Pierreho Gilla, ktorá čoraz intenzívnejšie podtrhuje atmosféru, že už by sa dala normálne krájať. Je spracovaný jednak z pohľadu postáv, ako sú - Jean-François, očitý študent, ktorý bol priamym účastníkom tohto šialenstva, alebo Valérie, ktorá stála priamo zoči-voči pred útočníkom. I jemu samotnému je zahrnutá „veľkorysá starostlivosť” . Sekvencia spadajúca do tejto kategórie je presne tá, keď Lépine vstúpil po prvýkrát do katedry, kde najprv rozdelil ženy naľavo, mužov napravo. Chlapov vyhnal von, kedy sme si mohli iba domyslieť, čo sa dialo v uzavretej miestnosti, pretože potom kamera sledovala iba Jeana-Françoisa, ale bohužiaľ, prišlo i na Val, a to nie je vôbec pekné pre môj zrak, vidieť "Montreal Massacre" vo svojej najväčšej kráse, kedy my diváci, nie sme od toho vôbec ušetrení ! Ešte boli sekvencie po týchto výjavoch, kde som pozoroval citované charaktery, ako sa následne vysporadúvajú so životom... Trvá to slabých 80 minút, ktoré sú vskutku precízne, majstrovské ! Villeneuve je režisérom s talentom pre navodenie dôveryhodného prostredia ! (26.12.2019)

Villeneuve si ve svých začátcích začal s filmem skrze v našich končinách absolutně neznámý, byť rozhodně drsný a neodpustitelný čin. Jeden magor, který se nemohl ani v nejmenším spokojit s existencí feminismu, se rozhodl obětovat i svůj vlastní život proto, aby ze světa sprovodil několik mladých nadějných vysokoškoláků, mezi nimiž se nacházelo množství žen, jež se rozhodly vydat kariérní cestou v doposud spíše mužském prostředí. Celému šílenému incidentu hodně přidává černobílá kamera a velmi řídký výskyt jakýchkoli dialogů. (05.06.2020)

Villeneuveove bezútešné zobrazenie zimného Montrealu mi pripomenulo každoročný depresívny vianočný výlet do Nových Zámkov. Všade zamračené, rad kockatých barákov, niekedy aj pod snehom, proste depka jak vyšitá. Autorským zámerom bolo udalosť zachytiť čo najviac nadčasovo, rozhodne tu nejde o nejaký osemdesiatkový fetiš, ktorého si v súčasnosti užívame až-až. Zaujímavý koncept rozprávania, kedy sa predáva štafeta hlavnej postavy medzi troch aktérov (medzi nimi aj vrah) dáva spomenúť na Van Santovho Slona, ktorý sa mi páčil ešte o chlp viac. Pričom je ale jasné, že tou hlavnou postavou číslo jedna je študentka. Ale aj tak hodnotím na základe toho, ako ma Polytechnique emocionálne zruinoval a aj na jeho štruktúre vidím, prečo to nedokázala napríklad monotónna Utoya. (29.10.2018)

Ano reálná syrovost byla skvělá volba pro zpracování takového masakr. Jen kurva do prdele proč, se to celý vyprávělo v nesouvislým příběhu. Já vím, že to bylo vyprávění z hlediska více osob, více dějů, ale někdy jsem si vysloveně říkal "cože ?" například střih a "výfuk" . Jinak doufám, že v Kanadě mají policii, protože od prvního výstřelu čas ubíhal a ubíhal a ubíhal. (19.02.2018)