Réžia:
Stanislav PárnickýKamera:
Laco KrausHudba:
Ivan KašlíkHrajú:
Jiří Bartoška, Magda Vášáryová, Zdena Studenková, Pavol Mikulík, Pavel Nový, Eva Jakoubková, Matej Matejka, Martin Hrebeň, Ivo Gogál, Emil Horváth ml. (viac)Obsahy(1)
Južné Slovensko tesne po 2. svetovej vojne bolo plné nepokoja, sociálnych, politických i národnostných rozporov. A práve v mestečku Palánok všetky udalosti, ktoré sa tu odohrávajú, intenzívne prežíva päťročný Janko (Peter Zeman), syn colníka Pavla Jurkoviča (Jiří Bartoška) a starostlivej matky (Magda Vášáryová). Pre senzitívneho chlapca je ospalé mestečko plné dobrodružstiev, radostného očakávania, ale aj tragédií. A v jeho spomienkach zostali všetky rovnako živé a dôležité, hoci má už o vyše 35 rokov viac a je z neho úspešný spisovateľ... Ladislav Ballek sa v 70. rokoch minulého storočia vrátil k tematike malomesta v zbierke autobiografických poviedok Južná pošta a v románoch Pomocník a Agáty. Ich príbehy sa odohrávajú vo fiktívnom mestečku Palánok (Šahy) a Ballek zachytáva osudy ľudí i mesta uprostred oslobodzovania a povojnových udalostí. Tvorcom sa podarilo dodať príbehu podobu zvláštnej kombinácie ilúzie a reality, sna a skutočnosti prostredníctvom toho, že všetko transponujú optikou malého chlapca. Dramatický stavba udalostí nie je v tomto prípade hierarchizovaná, rovnakú vážnosť má chlapcova starosť o poštového holuba, ako existenčné ohrozenie viacerých postáv spojené spletitou vojnovou situáciou. Aj v ďalšej Párnického tvorbe zostala charakteristická kombinácia lyrickej baladickosti s naturalizmom a expresionizmom. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (32)
Ve filmech podle Ladislava Balleka lze téměř hmatatelně prožít odlišnou slovenskou zkušenost krátké poválečné etapy naší společné historie. Južné poště předcházel Pomocník a v posledních letech to byla Agáva. Samotná Južná pošta je atraktivní pro autobiografické prvky ze života autora prožívajícího dětství v Dudinciach a Šahách (Palánku). Párnický se soustředí především na příběh předškoláka Janka (Peter Zeman), ale výborní jsou i herci v dospělých rolích, ač mají minimum prostoru - Jiří Bartoška, Magda Vášáryová, Zdena Studenková... ()
Nejak sa pozabudlo na detailnejšie vykreslenie postavy Magdy Vášáryovej. Je smutné, že jediná žena, ktorá tu nepôsobí ako kurva, zohráva len úlohu kuchynského robota bez osobnosti. Ale poetika detskej duše podarená. Vidno, že autor nezabúda, odkiaľ pochádza, aj keď ide o miesto, ktoré nestálo za veľa. ()
Skvelí herci v menej skvelom snímku. Teda vôbec nie skvelom, skôr divne lyrickom, poetickom, a to všetko na úkor epickosti, nejakého hlbšieho deja. Keby bol film o životopise akéhokoľvek z fenomenálnych hercov tohto snímku, tak by bol určite zaujímavejčí. Hoci v prípade Studenkovej by sa musel premenovať na Veľká pošva. ()
Pravdou je, že nie som moc veľký fanúšik epizodického rozprávania, poviedkovosti, ktorá sa vďaka jednej ústrednej postave hrá na celistvý príbeh. Južná pošta rovnako ako Párnického debut Kára plná bolesti je ale výnimkou. Neviem čím to je, ale baví ma to. Tá neuzatvorenosť, tie rôznorodé postavičky, ktorých osudy sú nám odhalené len minimálne, tie kúsky skladačky, ktoré po zložení dávajú skôr pocit ako plnohodnotný príbeh. Južná pošta sa nesie v duchu filmov - detskými očami. Hlavný hrdina Janko sa pozerá na dianie v dedine - na problémy dospelých aj detí svojsky. Naivne. Verí neuveriteľným príbehom, sám sa považuje za súčasť jedného z nich, keď sa stará o strateného džina v podobe poštového holuba. Film je to zároveň melancholický, neodsudzujúci. Časy boli zlé a priateľstvo a nepriateľstvo nemalo od seba ďaleko. Film je plný vtipných, láskavých aj zmätených ľudí a odráža postoje sveta súčasného tak aj minulého. A toto je to čo ma na tom nesmierne bavilo. Plus mi to niektorými príbehmi pripomínalo Burtonovu Veľkú rybu a svojou dejovou líniou tak trocha Pieseň o sivom holubovi. Pre mňa ďalší dôkaz, že slovenský film mal aj v temných dobách svoje silné stavebné piliere. ()
Normalizacne filmy 80. rokov v byvalej federacii len dodychavali, a ak sa tocilo, tocili sa len dychavicne trilogie typu Slunce Seno. Tento film dokonca je pre mna este o triedu nizsie nez spominana Troskova trilogia. Realita Ceskoslovenska /presnejsie Juzneho Slovenska/ okolo roku 1946 je fajn - a to je asi vsetko. Nic sa dohromady nedeje, herecke vykony mizerne, dialogy mizerne, dejova linia : to je skor vakuum a sci fi nez realita. Takze len taky normalizacny nic nehovoriaci vyplach za 5 % ()
Galéria (9)
Fotka © Slovenský filmový ústav
Reklama