Podvodník

Taliansko 50tych rokov zachytené na kameru bude mať vždy svoje neopakovateľné čaro, až má človek pocit, že netreba pozorne sledovať dej. Ten je v Podvodníkovi divácky príťažlivý a zrozumiteľný, takže pokiaľ vám nesadli niektoré majstrove antidejové filmy, netreba mať voči Podvodníkovi žiadne predsudky. Je totiž z rovnakého súdka, ako tu spomínané Cabiriine noci a Cesta. Pokiaľ ste podvodníkom, tak sa z tohoto filmu dozviete, že skĺbiť takúto kariéru s rodinným životom je takmer nemožné, ale kľudne sa o to môžete pokúsiť. Ďalej si treba dávať pozor na občasné záchvevy vo svedomí, ktoré vás nesmú nikdy prevalcovať, inak ste nadobro skončili. Celkom vynaliezavé, až vtipné podvody sa tu stretávajú so sociálnou kritikou. (09.10.2013)

Prostredný film z Felliniho "trilógie samoty" nebol prijatý veľmi priaznivo a režisér sám priznal, že sa mu trochu vyšmykol z rúk už na začiatku, keď zistil, že pôvodne zamýšľaný námet z veselého uvoľneného prostredia rozličných zlodejíčkov sa ani zďaleka nepribližuje realite. Ja som bol však milo prekvapený, najmä hereckým obsadením. Úplne neodolateľný bol opäť Fabrizi v úlohe bezcharakterného hajzlíka, Basehart bol sympatický, ale jeho rečiam sa nedalo veľmi veriť a Crawford mohol možno umierať trochu kratšie, hoci mne osobne to nejako veľmi neprekážalo. Zásadný problém bol v tom, že sa Fellinimu nepodarilo tak ako v DARMOŠĽAPOCH rovnomerne sledovať všetky 3 hlavné postavy ( a vlastne sa o to ani nesnažil, pričom však v divákoch vyvolával taký dojem ). Mimoriadne vydarené scény sú tak striedané občasnými hluchými miestami, hlavne vtedy, keď sa snaží vyvolať súcit, ale scenár pritom napísal tak, že s nimi súcitiť jednoducho nemôžeme, hádam s výnimkou Picassa, aj to len prostredníctvom jeho rodiny. Hrôzostrašný rozpor je potom aj v závere filmu, keď sme už hotoví uveriť poslednej nádeji a spáse pred smrťou, ale Fellini zase vytrestá divácke očakávania a zisťujeme, že Augusto skutočne svojich komplicov klame a získané peniaze nedal chromej dievčine. Žeby ich chcel vrátiť potom ? Najkrajšou časťou tak zostáva sekvencia s novoročným večierkom vedeným arogantným a ignorantským Rinaldom, ktorá je predzvesťou SLADKÉHO ŽIVOTA. Fellini tu so svojim osobitým majstrovstvom plynulo preskakuje z postavy na postavu, predstavuje nám charakteristické typové osadenstvo a z krátkych výstrižkov ich konania a rozhovorov umne splieta obraz kvázinoblesnej "smotánky", ktorá zbohatla na bohviečom a ktorá ( okrem iného ) nemá ( alebo iba neprejavuje ? ) veľa vkusu ani inteligencie. Naši traja hrdinovia však ešte aj oproti nim vyzerajú úboho a amatérsky, bezcharakterne a nenapraviteľne. No čo už, prachy sú prachy, a tak to bolo aj bude . . (20.10.2006)

Oproti očekávání hodně tragická věcička, které nechybí názvuky Felliniho „psychosociální“ (pardon, lepší slovo mě nenapadá) magie povědomé z předchozí Silnice a následujících Cabiriiných nocí, ale celek vyznívá mnohem studeněji, úsečněji, odtažitěji, v důsledku prázdněji a schematičtěji. Možná je na vině zkrácená verze z FilmXovského DVD, možná je to můj subjektivní dojem daný tím, že je tentokrát hlavním hrdinou chlap, možná to prostě projednou nevyšlo. (29.05.2013)

Jednoduchí vidiecki roľníci, príležitostní robotníci a povaľači, žijúci v slumoch na kraji Ríma, či naivní makajúci majitelia drobných obchodíkov a púmp. Z príslušníkov týchto vrstiev žije trojica podvodníkov. Nie sú im sväté žiadne morálne pravidlá, či zľutovanie sa nad tvrdou drinou za málo peňazí alebo telesným postihnutím okradnutých. Ich nepísaný šéf Augusto s prehľadom ošmekne kohokoľvek, no k nejakému veľkému blahobytu seba ani kumpánov neprivedie. Snaha vymaniť sa z bludného kruhu drobných podvodov vyjde však Augusta veľmi draho. Trpká sociálna dráma zo života talianskych nižších vrstiev zaujme nápaditým skĺbením hudby, deja a réžie, zaručujúcim, že na tejto jazde na okraji spoločnosti sa divák nudiť nebude. (15.10.2012)

Podvodník Augusto (Borderick Crawford) má padesátku na krku a život mu utíká mezi prsty - zjišťuje, že neumí nic jiného než podvádět a tak zraňovat i lidi kolem sebe, včetně svojí dcery. Film oplývá skvěle napsanými postavami - krom Augusta i jeho pomocníky Robertem a Picassem. Zejména dobře je vykreslen Picasso (jeho manželku Iris hraje G. Masina), váhající mezi zločinem a svojí milovanou rodinou. Další devizou snímku jsou originální režie + skvělá hudba Nina Roty, jak jsme z Felliniho filmů zvyklí. Mimochodem, snímek Podvodník tvoří spolu se Silnicí a Cabiriinými nocemi trilogii o lidech na okraji italské společnosti - téma je tedy výsostně neorealistické, zpracování však kouzelně felliniovské. (06.11.2005)