Nanking Nanking

Je to vynikajúca historicko vojnová dráma z čínskej produkcie. Má pôsobivý príbeh odohrávajúci sa v časoch pred druhou svetovou vojnou, kedy japonská armáda počas vojny v Číne rýchlo postupuje, až narazí na hlavné mesto Nanking, ktoré je rýchlo dobité a začína sa jeden z najväčších vojnových zločinov vôbec, nemilosrdné vyvražďovanie a mnohé spôsoby týrania na civilom obyvateľstve bez ohľadu na vek a pohlavie, ktoré aspoň trochu dokázal zmierniť vznik bezpečnej zóny a prítomnosť zahraničných pracovníkov. So spracovaním som veľmi spokojný, ešte úvodná polhodinka sa venuje zúfalému boju odhodlaných čínskych vojakov proti omnoho lepšie vyzbrojenej japonskej armáde, čo je podané perfektne a potom sa už film venuje samotnému brutálnemu pôsobeniu japoncov na danom území, čo malo vplyv na každého a tu sa ani toho moc nedá vytknúť, nie je tu žiadna slabá scéna, celé to pôsobí dosť nepríjemne, viacero scén aj zapôsobí, film splnil svoj účel. Jediným menším záporom môže byť jedine to, že film prakticky ani nemá nejakú hlavnú postavu, prípadne jej príbeh, film sa skôr venuje mnohým odlišným ľuďom, ktorí ale nemajú až tak veľký priestor a preto ich osudy v konečnom dôsledku nepôsobia až tak smutno, ako by mohli, film sa venuje skôr tragédii ako celku. Ale nadmieru spokojný som aj s touto verziou, viacero postáv si vie získať pozornosť, okrem japonského vojaka, ktorý sprevádza väčšinu filmu a s prístupom svojej armády nie je spokojný aj mnohých civilných. A okrem toho aj na viacero scén teda len tak nezabudnem, ako pôsobivá a dokonalo podaná scéna so zdvíhaním rúk, alebo mimoriadne brutálne masové popravy, či nekompromisné vyhodenie chlapca z okna. Herecké obsadenie je na tom dobre, najviac si ma získal Ye Liu v úlohe odvážneho čínskeho vojaka, ktorý síce má priestor len úvodnú štvrtinu, ale aj to stačí na jeho výrazné zapôsobenie, dvojica najhlavnejších japonských vojakov Hideo Nakaizumi a Ryu Kohata a mnoho zaujímavých ženských postáv. Réžia a technická stránka sú perfektné, aj kvôli čiernobielemu pojatiu to celé pôsobí realisticky a surovo a samostatnou kapitolou sú emócie. Väčšinu filmu nie sú až tak výrazné, ako som spomínal, film sa venuje hlavne tragédii ako celku a preto sa moc nedostavujú, čo bolo aj to jediné, čo ma v priebehu filmu mrzelo, ale úplne to zmenili záverečné titulky s fotografiami, ktoré ma v kontexte s predchádzajúcim dianím úplne dostali a výrazná ľútosť nad všetkými tými postavami sa predsa len dostavila. A k tomu ešte vynikajúca hudba, ktorá okrem scény s rukami sprevádza aj samotné záverečné titulky. Nanking! Nanking! spolu s filmami Schindlerov zoznam a Hotel Rwanda u mňa patria medzi to najlepšie, čo som na tému genocídy videl. Perfektný film po všetkých stránkach, pri ktorom som narazil na jeden zápor, ale aj ten záverečné titulky napravili. 86% (23.07.2012)

Černobílá podoba je OK a docela tomu přidává na realističnosti. Zobrazení násilí (na to, co se v údajně mělo všechno v Nankingu dít) je sice drsné, ale někdy jako by se tvůrcům až do "echt humusu" nechtělo - což je pro film škoda, protože Nanking je učebnicový příklad válečného zločinu. Dokud jsou zločiny anonymní, je film obrovsky působivý. Jakmile se děj ale přesune do bezpečné zóny, ztrácí dost na tempu a uvěřitelnosti, někdy je to až křečovité (byť v pro mně nejsilnější scéně, kdy japonský voják zabije jedno z dětí z banálního důvodu a vlastně mimochodem, jsem tomu věřil naprosto). Paradoxní je, že nejzajímavější individuální postavou filmu je japonský desátník Kadokawa...... Vizuálně fantastická je i scéna japonského vítězného tance. Celkově je to ale docela povedený film a už kvůli pro Evropana neobvyklému námětu stojí za zkouknutí. Čistě pro dokreslení jeden dialog z filmu, který mi dost připomněl Společnost mrtvých básníků. Berte pls s rezervou:"Nyní potřebujeme sto dívek, které půjdou a nechají se tři dny brutálně znásilňovat Japonci. Vím, že je to kruté, ale není zbytí." "Tak já půjdu." "Tak já bych taky šla." "OK, já taky." (09.01.2010)

Pokúšam sa zaradiť tento film do širšieho kontextu, pretože obetí konfliktov boli milióny a z toho hľadiska nie sú udalosti v Nankingu ojedinelé. Ojedinelými sa stávajú tým, že išlo o týranie a vraždenie bezbranných civilov, čo ich stavia po boku k vraždeniu Tutsiov v Rwande, Arménov počas genocídy, Kambodžanov za vlády Červených Khmérov a pod. Silu tomuto filmu dodáva aj to, že nejde o počet zabitých, ale o krutosť, ktorá toto zabíjanie sprevádzala. Divák nemá možnosť si vytvoriť citovú väzbu k jednotlivým postavám a my v Európe máme dokonca problém odlíšiť Japonca od Číňana. To divákovi paradoxne uľahčuje zvládať emocionálny nápor, ktorý film vyvoláva (smrť jednotlivca je vraždou, smrť tisícov je štatistika). Asi by nebolo správne zanevrieť kvôli filmu na Japoncov, pretože kruté tvory  z ľudí nerobí národnosť, ale vojna. Od režiséra tohto filmu som videl výbornú Horskú hliadku, takže kvalita Nankingu asi nie je náhodná. (04.12.2021)

Repetitívne – absolútna dokonalosť. Autentický záznam vojnových zverstiev, sugestívna čiernobiela kamera, mesto premenené na nekonečné kopy sutín, nahé telá nevinných obetí, zabudnuté a pohodené medzi troskami, znásilňovanie, strach a smrť, pohlcujúca každý plamienok života navôkol. Film, ktorý diváka zničí, rozdrví a pripraví o posledné kúsky optimizmu. Vojnový konflikt prezentovaný v celej svojej ohyzdnej nahote a pravde, ako absurdný akt, ktorého existencia postráda akékoľvek rozumné vysvetlenie, akt, ktorý je nástrojom na zabíjanie obyčajných ľudí, ktorý devastuje a nedáva nádej na prinavrátenie života zbaveného nekonečného strachu, sĺz a bolesti. Obdobný obraz zhnusenia a beznádeje mi sprostredkoval snáď len sovietsky film Choď a pozeraj sa, no pohľad na Nanking je presiaknutý oveľa intenzívnejšou emocionálnou silou, ktorú mnohí nedokážu uniesť. (12.03.2011)

Na válečných filmech mě víc než na jiných štve přehnaný patriocismus. Prostě jasně poznáte, jetli film natočili Rusi, Američani, Němci, nebo Číňani. A to je můj jediný problém s tímto filmem. Těžko ten pocit popsat, ale takový trochu "ach jo". Jinak je film opravdu brutální, syrový. perfektně natočený, zahraný. A hlavně zapamatovánihodný. To co se v Nankingu dělo by se mělo připomínat a hlavně pamatovat. Toto dělá z lidí válka. Nejnižší lidské pudy, zbabělost, touha po pomstě a šílenství. Hnus. (12.04.2011)