Vzpoura

Skvělý příběh plný paradoxů vyplývajících z kolidování vysoké míry společenských povinností samuraje se silnou potřebou člověka žít svůj život. Stejně jako v Seppuku, Kobayashiho ústředním tématem je jeden z největších trnů v patě (či jinde:) lidstva - bezohledné zneužívání a překrucování společenských norem a ideálů (v tomto případě samurajského bušida) mocnými pro vlastní prospěch. Původně jsem dal čtyři, ale vzhledem k tomu, že vlastně nemám tušení, za co tu pátou strhnout, tak zvyšuji (23.12.2007)

Bezhraničná oddanosť pánovi je pekná blbosť. Nech sa zabalí do akéhokoľvek uznávaného kódexu. Pretože predpokladá, že pán rozhodne vždy správne. Tak to však nikdy nie je. Lebo ľudia, a rovnako tak ich páni (ba tí ešte viac, lebo majú pokušenie svoju moc nad druhými zneužiť) sú vlečení kadejakými pudmi a vášňami. Preto dokážu svojich poddaných (tuná samurajov) pekne citovo i inak ponížiť a celkovo morálne i spoločensky zdeptať a dojebať. Nuž a ak toto bezcitné zaobchádzanie s pôvodom bojovníkmi, akokoľvek oddanými narazí na istú hranicu, oddanosť voči hajzlovským pánom sa zlomí. Vypukne rebélia. Tu ide o rebéliu zatiaľ výsostne osobnú, zameranú na odvrátenie pohrávaní sa s citmi rodiny, kde sa zrodila naozajstná láska. Tá bola nečakaná, lebo nanútená tým istým bezcitným pánom. No a ten istý pán sa po čase svojvoľne rozhodne lásku zrušiť - lebo je pán. Lásku, ktorá dala medzitým vykvitnúť novému životu, ktorý dal láske i vzťahu zmysel a rozmer, schopný ju udržať ďalej pri živote. A to sa nerobí. Takéto svojvoľné mocenské zaobchádzanie s citmi a vzťahom kohokoľvek. Akoby poddaní bojovníci a ich ženy boli len nejaké handry na trhu, ktoré možno svojvoľne premiestňovať a prehrabávať sa medzi nimi. Skvelá záležitosť s uhrančivými hereckými výkonmi, sprevádzanými minimalisticky presnou, údernou hudbou, využívajúcou tradičné japonské motívy. (04.08.2021)

Z běžného pohledu romantický film o nešťastné lásce. Z trochu komplexnějšího (a pro mě také nejzajímavějšího) pohledu, "Bildungsroman" o zrání otce Isabura, jeho syna Jogora a jeho ženy Iči. Z pohledu historicky sociálního, kodex bušido v praxi - i zde ovšem výjimka potvrzuje pravidlo. A z pohledu Kobajašiho díla, není to zrovna jeho majstštyk. (16.08.2015)

Kobayashi byl zajimavi reziser. Tocil samurajske filmy, ale vlastne jsou to pribehy ktere cele samurajske zrizeni velmi kritizuji, zaroven vsak zachovavaji uctu pro samou esenci kodexu Bushido.Isaburo Sasahara, postava ztvarnena uzasnym Toshiro Mifunem je samuraj nizsi hodnosti, poslusnosti absolutne dbali. Je to prave kodex Bushido ktery ho dovede k poruseni jedne z jeho nejztezjnejsi casti. Krome silneho moralniho apelu, velice neklisoviteho ovsem, si tento film zaslouzi pozornost diky skvele kamere, hudbe, akcnim scenam a hereckym vykonum. Krome Mifuneho, dokonali Tatsuya Nakadai, a to je ve filmu jen par minut.Kurosawovy samurajske filmy samozrejme miluji, ale z hlediska zanru je Vzpoura pro me nejlepsim samurajskym filmem. (01.03.2007)

Nevidel som veľa samurajských filmov. Tento Kobajašiho film ma pár dní po opakovanom zhliadnutí  jeho špičkového Harakiri príliš nenadchol. Bolo zrejmé, že súhlas starnúceho samuraja s prijatím ženy zavrhnutej pánom klanu pre svojho syna je posledným súhlasom, v ktorom poslušnosť prekoná samurajskú česť. Takže keď si po zmene podmienok pán klanu vyžiada ženu späť, rozpúta sa konflikt. Som zvyknutý prekonávať iné tempo deja, iné výrazové prostriedky a všetky ďalšie odlišnosti japonských filmov. Ale záverečnú scénu filmu nie. Isaburo opakovane zasahovaný niekoľkými guľkami postupuje nezadržateľne vpred. Prednesie posolstvo svoje dcére a umiera. Ja to vnímam ako kombináciu úvodnej scény z Edwardsovho Večierku a hrdinskej scény z ľubovoľného sovietskeho filmu. (27.11.2022)