Ip Man 2: Majstrovo víťazstvo

Toto potrebovala moja dušička. Pekné choreografie, konzstentný, premyslený film a ruky DOnnieho Yena.... ešte keby tak stál za mnou a pomáhal mi zapamätať si, že mravec je mayi a žubrienka kedou alebo tak a už som zabudla tú balustrádu.... ale k veci: elegantné nadviazanie na prvý film pracujúce s posunom v čase a teda aj zmenou doby paradoxne návratom k "záporákom" z čias začiatku 20.storočia. Ergo náš zručný tím namixoval ingrediencie Ip Mena a Huo Yuan Jia. Chalani (JFL, imf) to napísali už dávno predo mnou, tak by som len opakovala. Neostala stranou ani ideologická základňa, kde národnobuditeľské motívy boli čiastočne upozadnené ideou, že nie je dobré a lepšie bojové umenie či štýl, ale ide o to, ako ho človek používa a že ho nepoužíva na ponižovanie iných. Co krásne ukázal nielen záverečný, samozrejme neférový, zápas podľa pravidiel, ale aj predchádzajúce mlátičkové scény či už v štýle West Side Story, alebo elegantne v priestoroch uzavrených a uspôsobených s majstrami jeden na jedného.Sprcha a divné slovíčka. Brú noc. (01.11.2011)

Pokračovanie je v porovnaní s pôvodným filmom vo veľkej nevýhode, už sa nemôže oprieť o tak silný a pútavý motív, ako bola japonská invázia a tým kombinácia bojového filmu a historickej drámy, toto je už vlastne návrat ku bežným bojovým filmom v historickom období, ale že by mu to až tak veľmi uškodilo sa rozhodne povedať nedá, lebo medzi bojovými filmami stále patrí medzi to najlepšie, čo sa dá vôbec nájsť. Príbeh je klasika, majster hľadá nových žiakov a tí sa dostávajú do samých problémov so žiakmi iných majstrov, rovnako aj majster sám musí čeliť ostatným majstrom, keď sa chce v tomto konkurenčnom prostredí udomácniť, aby si nakoniec všetci uvedomili, že skutočný nepriateľ je niekde inde, takže nič, čo by sa už nevidelo mnohokrát. Toto je už také uvoľnenejšie, vlastne už o nič veľmi dôležité nejde, ale stále sa tu niečo deje, keďže tých výrazných motívov je pomerne dosť, úroveň filmu ide neustále len hore, opäť nechýba moja obľúbená dávka patriotizmu a stále skvelá chémia medzi postavami, ktoré som si od minulého dielu veľmi obľúbil. Donnie Yen je tu stále mimoriadny sympaťák, toto je jeho životná úloha, v akcii, aj mimo nej je úžasný, manželka Lynn Hung je mu tou pravou oporou, Louis Fan Siu-Wong prešiel veľkou premenou a už je to skutočný priateľ, ktorý vie pomôcť keď treba, len škoda, čo urobili zo Simona Yama. Je to môj obľúbenec a v prvom diely bol výborný, ale tu je úplne zbytočný, ešte že má len minimum priestoru. Ale potešia aj nové postavy, Ip manov prvý žiak je sympaťák, Sammo Hung si tu vie získať rešpekt, páčil sa mi tu aj v tej zápornejšej, ale aj kladnejšej polohe, len ten Darren Shahlavi je trochu rozporuplný, biť sa vie, ale nemá charizmu a už je to až príliš čiernobiely záporák. Na japonského generála sa ani trochu nechytá. Po akčnej stránke môžem vytknúť jedine to, že tu chýba nejaký skutočne nezabudnuteľný súboj, ktorý by až bral dych, ako bol napríklad ten s desiatkou karatistov a tiež sa mi zdali trochu viac predrátované, ale inak si nemám na čo sťažovať. Je ich tu plno, súboje majú stále výbornú choreografiu, sú plne prehľadné a na wing chun je tu stále radosť pozerať. Najviac sa mi páči súboj na stole so Sammom Hungom, tá kadencia výmeny chvatov je neskutočná, ale spomenúť musím aj ten finálny, prípadne hromadnú bitku na rybom trhu. Režijne sa už film nemôže oprieť o silnejšie dramatické motívy, takže tie emócie už nie sú až také silné, ale inak je to stále špičková kvalita. A stále nesklame ani hudba. Takže prvý diel bol samozrejme lepší, to je kult, jeden z mojich najobľúbenejších filmov vôbec, ktorý nastavil úroveň mimoriadne vysoko, ale to neznamená, že toto pokračovanie budem hodnotiť horšie, je to slabšie, ale stále prvotriedny akčný film hodný viacerých pozretí. 86% (12.05.2010)

Je to prostě skvělé. Čekal jsem sice trošku větší odezvu z dílu prvního, ale zklamaný nejsem vůbec. Není to tak emocionální a dramatické jak jednička, ale čert to vem. Pookupační atmosféra, chudoba a nedostatek peněz na každém rohu. Ip se snaží založit vlastní školu, a tak musí do ringu se zdejšími mistry (výborna bitka na stole i když s trošku polemizujícím závěrem) a skončí to až u odplatného souboje v ringu, který je bombový (ale mohl být delší) a opravdu jsem nečekal, že někdo dá Ipovi takovou nakladačku. Mimochodem bitky jsou na vysoké úrovni, bez létání a podobných hovadin. Dívat se na Donnieho Yena a jeho wing chun je prostě slast. Jedno z nejlepších pokračování vůbec a nejlepší i s jedničkou ve svém žánru. (03.06.2010)

V první části to byli Japonci (vs. Čína), jejichž obraz byl tak negativně prezentován, v druhém díle jsou to Britové (vs. Hongkong). Ip Man 2: Legend of the Grandmaster naprosto zjevně čerpá z více než čtvrt století starého filmu podobného ražení - Úderu otevřenou dlaní, kde potulný bojovník Tung-Fang Sü předvádí zvědavcům specifický styl kung-fu, podobně Ip Man snažící se v Hongkongu prorazit se stylem Wing Chun. Dalším spojením obou filmů je paralela mezi mistrem školy bojových umění v Úderu otevřenou dlaní He DaHaiem a Hong Zhen Nanem v Ip Man 2: Legend of the Grandmaster. Počáteční nevraživost obou postav (v obou filmech) přechází v průběhu filmu v přátelství, jež je v mnohém determinováno plánovaným turnajem v boxu (východní vs. západní styl). Ve starším díle jsou posměšně prezentováni Rusové, v tomto Britové (jak politici, tak i boxeři). Příběhová kostra tedy zůstává v podstatě stejná. Co se ale zásadně změnilo, je choreografie soubojů, jež Ip Mana řadí ke špičce současných filmů o bojovém umění. (09.07.2011)

Japonce vystřídali Britové a jinak je vše celkem při starém. Film získal další výraznou postavu. Kromě Donnieho Yena má ještě velkou roli Sammo Hung a jejich konfrontace byla hodně dobrá. Ip Manovi zase nešlo nefandit, je opět hroznej dobrák a Donnie Yen ho zahrál výborně. Jeho rychlpalný pěsti se mi neokoukaj nikdy. (07.06.2010)