Katalin Varga

Dosť chabý pokus o niečo podobné ako Je treba zabiť Sekala. Máme znásilnenú ženu s následným potomkom, ktorej sa tým celý život pokakal. Tak začne pátrať po vinníkoch, z ktorých jedného zabije a druhého len psychicky vydiera. Medzitým dlhé zábery na to, čo reprezentuje Maďarsko - šíre lány polí, čardáš a domáce zvieratá. Záver klasika - hlavná hrdinka hrdo zomiera a syna nechá otcovi, ktorý ju znásilnil. Príliš veľa motívov nahromadených do necelých 90 minút zničilo možný potenciál tejto drámy. (08.08.2011)

Katalin vyjíždí pomstít své ponížení z před několika lety. Vyjíždí se svým synem, který je výsledkem té hanby. Z prvním násilníkem se moc nemazlí, ale když přijede k druhému pachateli zjistí, že to nebude tak jednoduché a vše končí překvapivým rozuzlením. Dějově velmi dobré, styl vyprávění mi až tak moc neseděl. (06.11.2019)

Banálny, stokrát videný, príbeh o tragike osudu s jednoduchou kriminálnou zápletkou, ktorý funguje ako zaklínadlo. Nejde o žiadnu drámu na hollywoodsky spôsob, ale skôr o atmosferické predstavenie z prostredia malej vidieckej usadlosti v rumunsko-maďarskom pohraničí... Stricklandov film pripomína ľudovú baladu a má šarm francúzskeho noiru. Skrátka, nie je ľahké ho k niečomu prirovnať. A možno tá nejednoznačnosť a mágia len vyplýva z nízkeho rozpočtu a skromných amatérskych podmienok, v ktorých film vznikal. Každopádne však sugestívne vyžaruje obrovskú silu. Katalin Varga, ktorú výborne hrá divoko vyzerajúca Andrea Gavriliu, je znásilnená a kolektívom dediny vyhostená žena, ktorá sa po rokoch rozhodne pomstiť mužovi, ktorý jej ublížil. On však vôbec nepôsobí ako bezcharakterný sviniar, ktorý má chrapúnstvo vpísané do tváre. Naopak, Katalin stretne príjemného a citlivého človeka, milujúceho otca rodiny. Všetko je zrazu iné než sa zdalo, ani pomsta nezmyje vinu, ale otvorí cestu do zatratenia. Táto nepredvídateľnosť pridáva filmu na kvalite. (12.09.2010)

Kým sa ostatní idú zblázniť za dokonalými vizuálnymi efektmi, Peter Strickland dokáže takým geniálnym spôsobom narábať so zvukom a hudbou, že na pohľad obyčajný príbeh jednej ženy naberie úplne nový rozmer. Doteraz počujem zlovestne vŕzgajúce drevo.. ako napísal Ten Druhý, má to nádych ľudovej balady, zaujímavý pohľad na pomstu, a aj koniec môže prekvapiť. (07.11.2015)

Baladický příběh, kde vina a trest se utápějí v bludném kruhu. Zajímalo by mě, zda by příběh pokračoval jakousi formou vendety, či nikoliv. Každopádně jak nám lidové balady mnohdy říkají, smrt nemusí být tím nejhorším trestem, jak by se z pozice žijícího mohlo zdát. Pěkná, i když více syrová než poetická kamera, atmosferická hudba. Jisté obrazy a symboly jsou postupně vysvětleny - třeba momenty, kdy Katalin upřeně hledí do nitra tajemného lesa za doprovodu temné hudby a vy nevíte, jestli se z lesa něco vynoří, nebo jde jen o zamyšlení se postavy. Příběh jakoby se odehrával ve dvou světech - horské samoty vyvolávají dojem minimálně 19. století, a naopak městečka s auty vás vrátí do současnosti, nemluvě o mobilním telefonu. Katalin se synem cestují na povozu, který táhne kůň. Spí na seně, ale i v postelích a jako ideální zbraň se vedle nože jeví kámen. Vina a trest jsou ovšem ve své podstatě stejné, nadčasové. Ocenění si mimo jiné zaslouží představitelka Katalin. Obyčejná, unavená, omšelá... a najednou se stane krásnou, zářící a usměvavou...a pak se do její tváře opět vkradou bolest a smutek, strach a obavy... (27.05.2020)