Ostrovy menom Kim

Opravdu skvělý nápad. Když jsem slyšel o čem film je, tak jsem se na něj opravdu těšil. Bohužel film mě nedokázal uspokojit na 100%. První půlka je skvělá, dostat se na ostrov uprostřed řeky, která protéká velkoměstem a nemoci se z něho dostat pryč, to je nápad opravdu originální a velmi zajímavý. Škoda že se poté rozjede romantický doják, který neuvěřitelně silně tlačí na city. To prostě moc nemusím, takže za mě jsou to "jen" 4*. 75% (01.04.2010)

Zhruba do padesáté minuty výborné, na čtyři hvězdy. O chvilku později jsem dokonce přemýšlel o pěti, ovšem od prvních dopisů v láhvi jako by jste se dívali na úplně jiný film. Jakoby tvůrcům došly nápady - kamera se dívá skoro pořád skrz čočku fotoaparátu a nebo pro změnu sledujeme několikaminutový nepřetržitý záběr na tvář. Co naplat, druhá polovina se prostě nepovedla a byla na necelé tři hvězdy. Celkově to tedy na ty čtyři kousky vyjde, ale i tak je tady film neuvěřitelně nadhodnocený. (23.12.2009)

"Jak můžete být všichni tak sobečtí?" táže se Kim zvěře, která se odmítá dobrovolně nechat ulovit a sníst. Zatím jěště neumí ulovit ryby šampónem, ale časem se naučí vše potřebné, aby na pustém ostrově v Soulu mohl přežít. Mezitím už ze zatemnělého bytu, představujícího další ostrov uprostřed civilizace, nesměle vykukuje fotoaparát s dlouhým objektivem a bledá dívka začíná zkoumat podivného mimozemšťana na ostrově. Další originálně podivná romance z jižní části korejského poloostrova v sobě skrývá obvyklé ingredience - lehký humor, těžkou romantiku a téma, které by scénáristu nevlastnícího šikmé oči nikdy nenapadlo. (08.07.2010)

Dva izolované ostrovčeky v anonymite veľkomesta. Každý je opustený inak a iným spôsobom. Zvyšky túžby po poznávaní druhých však kdesi v nich driemu. Ich prejavom je veľký nápis HELLO vyhĺbený na piesočnej pláži a foto-ďalekohľad, vyťahovaný len dvakrát do roka majiteľkou, aby nezabudla na existenciu reálneho sveta. Na základe definitívneho nezanevretia na svet začne ich vzájomná komunikácia. Netradičná a od veci, podobne ako dobrovoľne zvolený únik od spoločnosti. Popri jemne sa rozvíjajúcom vzťahu zároveň dozrieva úroda na poli i v kvetináčoch. Rozleptáva sa nedôvera k spoločnosti, ktorá tak veľmi ublížila. Či už rafinovane lákavou reklamou na bezproblémovú pôžičku, počítačovou simuláciou skutočnosti alebo prostým nezáujmom o tých, čo nedosahujú inzerované hodnoty sebavedomého úspechu, asertívnej komunikácie a spoločenského zaradenia sa. Linka zvládnutia osamelého žitia vonku a vyriešenia životosprávy bola nadnesená a v jej rámci sa vyskytlo zopár spochybniteľných klišé, pričom tieto nedostatky zrážajú výsledný dojem z hodnotenia. Príbeh samotný je však originálnou poctou veľkomestkým apačom. Poznámka: Podobne fungujúce skupinky ľudí celoročne obývajúcich svojpomocne vystavané chatrče zo stavebného i naplaveného odpadu alebo využívajúcich staré kanalizačné, či vojenské stavby, existujú aj na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti rieky uprostred väčšieho mesta viem o troch takýchto obydliach. Na rozdiel od filmu však žijú vždy v skupinách (alebo minimálne v páre) a ich živobytie je oveľa viac naviazané na veľkomestský ruch. Dôvody ich odlúčenia od spoločnosti sú rôzne - alkohol, nešťastná láska, gamblerské dlhy, striktne protispoločenský a protikapitalistický postoj. Všetci títo ľudkovia však deklarovali, že len z pytliactva sa vyžiť nijako nedá a z kultúrnych plodín, ktoré by sa urodili majú občas pár zemiakov, z divých medvedí cesnak. Podmáčané pôdne podložie pri rieke totiž nejaké veľké obilninové hody jednoducho neumožňuje. (18.09.2013)

Po dlhej dobe má kórejský film sklamal. Absolútne nefunguje, či už po dramatickej alebo romantickej stránke. Postavy dostávajú záchvaty plaču a ja len čumím, o čo im ide. A keďže medzi sebou komunikujú iba pomocou niekoľkých krátkych fráz ako Hello, How are you, tak prvý romantický moment príde asi 5 minút pred koncom a veľmi presvedčivo nepôsobí. Nevadilo mi to podivínstvo dievčiny, ktorá trpela viacerými fóbiami a zo začiatku aj pôsobila celkom presvedčivo, no časom to akosi prestalo fungovať. Zvláštnejší mi pripadal pán Robinson, ktorý sa na začiatku chce za každú cenu zachrániť z ostrova a za kúsok normálneho jedla by urobil čokoľvek, no potom sa úplne nepochopiteľne už nechce dostať preč (aj keď pochybujem, že bol šťastnejší než predtým, aj so všetkými tými dlhmi) a poriadne jedlo po niekoľkých mesiacoch len tak odmietne (lebo lepšie chutí, keď si ho človek urobí sám?). Beriem to tak, že zo samoty sa časom človek zcvokne, ale tých zvláštností, hraničiacimi s nelogickosťou bolo dosť, vrátane toho opusteného ostrova, ktorý je uprostred veľkomesta a ide ponad neho dokonca most. Nejaké filozofické úvahy by sa o tom dali viesť a hľadať v tom nejaký hlbší zmysel, čo tým tvorcovia chceli povedať, ale to by sa dalo o každom filme. Mňa tento veľmi nepresvedčil. (20.11.2015)