Letisko

To se jen tak nestane, aby se člověk u filmu, který se často cituje s přídomkem "katastrofický" tak dobře bavil. Zdá se mi, že Letiště si tak trochu utahuje samo ze sebe (snad neúmyslně?) a nálepka "drama/thriller" by ještě měla být doplněna o "komedie". Vlastně se ani nedivím bratřím Zuckerům a Jimu Abrahamsovi, že se jali natočit Připoutejte se, prosím!, protože Letiště a tomu podobné filmy k tomu přímo vybízejí. Vtip je v tom, že Připoutejte se, prosím! mi osobně přišel ve své podstatě mnohem "katastrofičtější" a vypointovanější než Letiště, u kterého jsem si právě chvílemi připadala skoro blbě, že se musím pořád pousmívat, smát, a ta "katastrofa" jaksi nikde. Asi takle nějak: Legrace, legrace a teď Prásk! díra v letadle - a jó, počkat, my jsme vlastně v letadle a možná i spadneme. Ne, ale to ne, nespadneme, ti týpci tam dole jsou nějak moc v klidu, vlastně to nic není. -Aha, vypadá to, že té holce támhle něco je. Jo, ale je přece těhotná, tak to bude vpohodě, snad by nám nezkazila happyend a taky by to mohlo praštit s kapitánem... Pak jsem si říkala, jestli bych toho pobaveného úsměvu neměla nechat a nasadit vážnější tvář, abych nekazila tvůrčí záměr (kterýžto je v Připoutejte se poněkud jasnější :), ale když ono to prostě nešlo. Konec konců, nechci přece pořád jen kritizovat za naivitu a nevěrohodnost... (17.06.2010)

Je ťažké pozerať s vážnou tvárou film typu Letisko, ak ste pred ním videli všetky paródie na katastrofický žáner a jeho klišé, ktoré už poznáte naspamať. Takže tu máme letisko, ktoré má vďaka počasiu problémy s prevádzkou, zhodou okolností sa dostane do vzduchu lietadlo so šialencom na palube a my máme akože tŕpnuť, ako to celé skončí. Takže paradoxne sú na filme najzaujímavejšie postavy a ich vzťahy, ktoré sa celkom snažia odzrkadlovať aj niektoré tie úskalia práce na letisku, respektíve vo vzduchu a ich dopad na súkromný život protagonistov. To znamená, že nie sú iba výplňou medzi katastrofickými scénami, ako napríklad v Sklenenom pekle, kde nás ale scény skazy ohurovali omnoho viac. Takže je to skôr na preferenciách diváka. (03.11.2013)

Chicago je totálne zavalené snehovými závejmi, ktoré pokryli letiskovú dráhu, a tak sa momentálne stále čaká, kedy konečne odstránia túto závadu, aby mohlo lietadlo BOEING 707, spoločnosti TransGlobal Airways, vzlietnuť z Lincolnovho medzinárodného letiska, smerom do Ríma, na 7, 5 hodinovú trasu. Pokiaľ sa toho dočkám, uplynie celá hodina, ktorá sa mi neuveriteľne vliekla, lebo som sa prizeral na špecializovanú čatu, ktorá dostala za domácu úlohu, pomôcť zapadnutému mexickému lietadlu, ktoré stálo v ceste. Čiže, medzitým sledujem množstvo postáv, ktoré prejavujú astronomické aktivity, aby sa odpratala táto nepríjemná situácia. Vidím samé napäté medziľudské vzťahy, ktoré ma nijako zvlášť neinteresovali, nezaujímali, skôr mi boli príťažou, až na jednu „čiernu pasažierku” Adu Quonsettovú, a práve táto stará dáma, bude stredobodom pozornosti celého diania. Zariadenie schopné lietať, nakoniec vyštartuje z iného runwaya, pričom na jeho palube sa taktiež, ako zvyčajne, prešmykne i Ada, alebo aj istý pán Guerrero, ktorý so sebou priniesol v príložnom kufríku BOMBU. Je extrémne zúfalý a labilný. Predtým uzavrel poistku. Takže, až odteraz to začína byť zaujímavejšie... Nech sa tvorcovia filmu na mňa nehnevajú, ale pomerne veľa zbytočností namixovali do výsledného produktu, ktorý sa ani nesnaží byť katastrofickým filmom. Množstvo postáv, veľa nezaujímavých hlúpostí, ktoré kazili môj definitívny uhol pohľadu, ktorý zamrzol ! Z kvalitného hereckého obsadenia, ma zaujala IBA HELEN HAYES, v úlohe spomínaného „votrelca na palube” , je to také dramaticko - komediálne stvárnenie charakteru, ktoré ma najviac zaujalo, a pritom snímok disponuje takými veličinami, ako sú Lancaster, Martin, Seberg, Bisset, Kennedy, Heflin, a trebárs Stapleton, ktorá je v úlohe manželky teroristu, veľmi presvedčivá, tak aj ju by som pridal na listinu pozitívnych veci, ktoré film má. Nič neznamená, ak „filmové dielo” disponuje, napríklad 10. nomináciami na Oscara, ak nemá, čo ponúknuť. Bohužiaľ, i LETISKO mi to sprostredkovalo na ledva 60 % ! Zmestilo sa sem, kvôli prostému dôvodu. Skrátka, šupli ho do počtu ! Je to tak zastaraný snímok, ktorý pravdepodobne som videl posledný krát, lebo k tomuto sa mi naozaj už bohvieako nechce vracať ! Dá sa, ale tak maxi na jedno úplne pozretie, ktoré bohato stačí ! (29.07.2017)

Zaujmem mierne opozitný postoj voči tunajším názorom, keď si dovolím povedať, že hľadieť na Airport ako film katastrofický, a teda zadať priestor na zrovnávanie s modernou tvárou žánru je prinajmenšom chybou, ak nie až ignoráciou previazanosti s kontextom a knihami Arthura Haileyho. Nijako sa netajím, že práve Haileyho romány sú mi spomedzi diel amerických polofaktických literátov vsádzajúcich na investigatívnu prácu v obore, ktorému sa práve venujú, najbližšie. A i keď ani jeden nepostráda náboj a dramatické vyhrotené situácie, len ťažko by sa dalo označiť akýkoľvek román vrátane Letiska za katastrofický. Haileyho rukopis spočíva v obratnom vytvorení vlastného komplexného jazyka, ktorý pracuje v plánoch. Tým prvým je vždy pestrofarebná mozaika ľudí na rozličných spoločenských priečkach, čím sa mu darí získať si široké publikum, sympatizujúce s hrdinami z ich prostredia - máme tu napríklad zľahka idealizovaného (typický predstaviteľ Haileyho ústredných hrdinov) riaditeľa letiska, jeho sekretárku, hrdinského pilota, šikovnú a vtipnú starú čiernu pasažierku, zúfalého bombového atentátnika a ďalších. Tým druhým je ostrý kritický tón, ktorý zväčša prechováva k biznisovému modelu, politikárčeniu a moci peňazí, dolovaných z pracujúcej triedy; vždy tu ponecháva priestor aj trpkému humoru, hraničiacemu so satirou. Až v treťom, poslednom pláne je sledom udalostí, ktoré plynulo prechádzajú v napínavý súboj s časom v jedinom momente, kde sa pretnú osudy jeho postáv. Bohužiaľ, George Seaton zvolil zlý prístup, keď ustúpil hollywoodskym konvenciám, nechal námet prejsť vzťahovou melodramatizáciou a premenil ho na látku omnoho bližšiu klasickému katastrofickému filmu, pričom tú pravú esenciu Haileyho zahodil a vymenil za zvučné mená hereckého osadenstva. Ona kritika sa tu vyskytuje len veľmi zriedka a je zatlačená do úzadia (citeľný ústupok štúdiám, ktoré nechcú rozvíriť hladinu kontroverzie a pálčivých diskusií na túto tému), dôraz sa kladie len na zopár nosných motívov a prvkov (jedna búrlivá noc zo života riaditeľa, podnebné podmienky, bomba v lietadle a milenka, kam sa pozrieš), do popredia vystupuje zručná práca s dejovou dynamikou, ktorá však pri 137 minút trvajúcom filme, ktorý prakticky stojí na dialógoch, vyznieva ako paradox a pôsobí trochu nemiestne, plus nie vždy vychádza podľa predstáv. Obsadenie je zvolené tak, aby prilákalo čo najširšie publikum, hudba Alfreda Newmana vždy správne podkresľuje aktuálnu situáciu. Osobitne zaujme kamera a vkladanie záberu do záberu pri diaľkovej komunikácii, ktoré je nestále a využíva rôzne spôsoby, od klasického predelu na pravú a ľavú stranu, cez okrúhly výsek v strede až po štvorzáber. Nedostatky tým však nanešťastie nemiznú, ani dostatočne neblednú na to, aby som mohol vyjadriť akúkoľvek spokojnosť s týmto pojatím a jeho tunajším hodnotením. A že, i keď to niektorí tvrdia, je z toho Haileyho cítiť kvôli početným ústupkom komerčnému hitu len minimálne. 65% (24.08.2014)

Řadím vedle DOBRODUŽSTVÍ POSEIDONU a SKLENĚNÉHO PEKLA do špičky mého oblíbeného žánru katastrofických filmů 70. let. Za velkou pochvalu stojí zejména hezky zpracovaný příběh a výborné herecké obsazení - mj. Helen Hayes za roli černé pasažérky Ady Quonsett dostala sošku Oscara. Z dalších dílů série stojí za pozornost zejména LETIŠTĚ ´77. (05.05.2008)